Vládna koalícia sa v snahe získať čas na vyriešenie problému s ratifikáciou dočasného a trvalého záchranného fondu eurozóny dohodla na prekvapivom ťahu. Slovensko bude rozhodovať o dokumentoch súvisiacich s eurovalmi ako posledné zo 17 krajín platiacich eurom. Po rokovaní vládnych strán to dnes oznámila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Posilnenie eurovalu stále odmieta druhá najväčšia vládna strana SaS a s koalíciou nechce spolupracovať ani opozičný Smer-SD.
„Slovenská republika pristúpi k ratifikácii ako posledná členská krajina v eurozóne. Povedať konkrétny dátum v tomto momente by bolo nezodpovedné,“ vyhlásila premiérka. Nechcela špekulovať o tom, ako by si Slovensko počínalo, keby podobný postup zvolili aj ďalšie krajiny.
Slovenskí poslanci by mali rozhodnúť o navýšení záruk v Európskom fonde finančnej stability (EFSF) – takzvanom dočasnom eurovale a odobriť aj vytvorenie nového stáleho Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) od roku 2013. Formálne pôjde o viacero hlasovaní. Ratifikácia doplnku lisabonskej zmluvy, ktorá umožní spustenie nového eurovalu, si podľa kabinetu vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých zákonodarcov, teda 76 poslancov. Niektorí opoziční politici tvrdia, že potrebných je dokonca 90 hlasov. V Rakúsku a Česku je na schválenie nutná ústavná väčšina. O lisabonskej zmluve rozhodujú aj krajiny mimo eurozóny, stačí, že sú členmi EÚ.
Predseda SaS Richard Sulík tvrdil, že jeho strana by nezmenila postoj, ani keby Slovensko zostalo posledné, kto ešte nepovedal áno zmenám v záchranných mechanizmoch eurozóny. "Je ale zbytočné o tom teraz diskutovať," tvrdil. "Celú tému necháme spať. Možno to bude trvať týždne alebo mesiace a potom budeme pokračovať. Jednoducho si počkáme, ako sa to vyvinie. Je rozumné a normálne dobre to zvážiť a nerobiť unáhlené rozhodnutia," povedal. "Treba to naťahovať. Keď už je SR malá na to, aby to dokázala ovplyvniť, tak nech sa to aspoň natiahne," dodal.
Koalícia získava vďaka svojmu dnešnému kroku niekoľko výhod na domácej pôde. Ak by naozaj slovenský parlament hlasoval o kľúčových rozhodnutiach európskych politikov ako posledný, bol by na odporcov vyvinutý oveľa väčší tlak, napríklad na Smer-SD zo strany eurosocialistov. Alebo by sa mohlo stať, že proces sa zasekne v iných štátoch a slovenská stredopravá vláda tak nebude musieť hľadať zhodu. Na druhej strane, naťahovanie času zrejme slovenskej vláde už teraz skomplikuje pozíciu v Bruseli, ktorá je nalomená odmietnutím prvej pôžičky Grécku.
Foto na titulke - Flickr.com
