Hoci analytici vidia budúcoročnú výkonnosť slovenskej ekonomiky nad nulou, TREND si trúfa predpovedať pokles. Táto prognóza sa opiera o predpoklad recesie v západnej Európe, kam smeruje veľká časť tunajšieho exportu. Vyspelý svet rástol roky do veľkej miery vďaka zadlžovaniu sa, najmä verejného sektora. Dlhová kríza v eurozóne toto vykrmovanie na sekeru ukončí. Štáty sa budú musieť uskromniť. Nebudú mať z čoho stimulovať domácu spotrebu. Nik im na to nepožičia.
Napriek tomu, že Slovensko má v priemysle jedinečný výrobný mix, problémy v produkcii spotrebnej elektroniky – v druhom najdôležitejšom exportnom odvetví, ale aj pribúdajúce obavy manažérov svetových automobiliek naznačujú, že to nemusí stačiť. Treba preto rátať s návratom recesie, s ďalším rastom nezamestnanosti a pre útlm domáceho dopytu s nižšími inflačnými tlakmi. Konečná cenová dynamika však bude závisieť od rozuzlenia francúzsko-nemeckého sporu o úlohe Európskej centrálnej banky v dlhovej kríze. TREND predpokladá, že k „riešeniu“ masívnou výrobou peňazí nedôjde.
Fiškálna katarzia
Finančné trhy postupne donucujú jednu vládu v Európe za druhou, aby začala upratovať vo verejných financiách. Fiškálna kríza zošrotovala írsku vládnu partaj. K výmene stráží došlo v Portugalsku. Gréckeho premiéra vystriedal dočasný technokrat Lucas Papademos a tlaku trhov, domáceho biznisu i Nemecka neodolal bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi.
Fiškálnej katarzii predchádza razantný rast rizikových prirážok, čo cítiť už aj na trojáčkovom francúzskom dlhopisovom trhu. Vyššie úročenie znamená hlbší deficit. Eskalujúca nervozita vo verejných financiách sa odzrkadľuje v hospodárskej neistote. Pre obavy o zamestnanie i znehodnotenie úspor obyvatelia menej nakupujú a viac šetria. Firmy vyčkávajú s investíciami aj pre dražejúce bankové financovanie, ktoré verejné deficity spôsobujú.
Ani z rozvíjajúcich sa krajín nepríde spasenie. Indickú ekonomiku trápi inflácia, Čínu bankový sektor. A Rusko či Brazília sa do problémov môžu dostať, len čo recesia na Západe schladí ceny komodít.
Jediným veľkým premiantom v Európe je Nemecko, ktoré dokázalo fiškálny deficit skresať v tomto roku na 1,3 percenta HDP. Ale aj nemecká lokomotíva, na ktorú je Slovensko úzko prepojené, prestáva ťahať. Naznačujú to prieskumy medzi nákupnými manažérmi, potvrdzujú štatistiky o útlme priemyselnej aktivity i maloobchodných tržieb. Zdržanlivosť nemeckých lídrov nepopchne rozpočet k vyššiemu deficitu a nepomôže tak ani domácemu dopytu, ani prepadávajúcej sa južnej časti menovej únie.
Vylúčiť nemožno neriadený bankrot niektorej veľkej krajiny eurozóny, keďže ani rozšírený a napákovaný euroval nemusí byť schopný pomôcť krajinám ako Taliansko či Španielsko. Európe by potom hrozila banková kríza, ktorá by priniesla hospodársky prepad podobný, ba možno väčší ako ten z roku 2009.
Obdobie mierneho poklesu ekonomiky, aký TREND očakáva na rok 2012, si už SR zažila na konci 90. rokov. Vtedy sa hospodársky rast na Slovensko vracal krvopotne, spolu s tvrdými ekonomickými reformami. Nezamestnanosť narástla takmer k dvadsiatim percentám, čo bolo najviac v OECD. Nasledujúce roky budú toto ťažké obdobie pripomínať.
SR ako Portugalsko
Napriek hospodárskemu poklesu Slovensko v produkcii na obyvateľa dobehne prvého člena takzvanej starej pätnástky. Portugalsku sa ekonomika pre tvrdé úsporné opatrenia spojené so záchrannou pôžičkou scvrkne ešte rýchlejšie a so Slovenskom sa stretne kdesi na úrovni 75 – 76 percent priemerného HDP na osobu v EÚ 27. V najbližších rokoch prichádza do úvahy aj predbehnutie skolabovaného Grécka, pravdepodobne už v roku 2014. V minulosti Slovensko vďaka vysokému rastu predbehlo Maďarsko (v roku 2006) a Estónsko (2008).
Recesia bude komplikovať konsolidáciu verejných financií. Pôvodný plán hovoril o znížení fiškálneho schodku v roku 2012 o ďalší zhruba jeden percentný bod na 3,8 %. Rozpadnutá koalícia sa však dokázala dohodnúť iba na verejnom rozpočte s rozdielom medzi príjmami a výdavkami na úrovni 4,6 % HDP.
Nová vláda, zrejme na čele s Robertom Ficom, pritom bude tlačiť na veľké verejné investície, ako boli napríklad PPP projekty. Bude sa musieť popasovať s výpadkom daňových príjmov. Je preto reálne, že fiškálny schodok prevýši päť percent HDP. Bol by to jeden z najvyšších podielov v eurozóne, čo určite nezostane bez povšimnutia finančných trhov. TREND očakáva, že riziková prirážka slovenských štátnych dlhopisov k nemeckým Bundom dosiahne desaťročné maximum.
Vysoká nezamestnanosť
Minuloročné predpovede mierneho poklesu počtu uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa naplnili iba pri jednej metodike merania – pri výberovom zisťovaní štatistického úradu. Tam, ako aj na úradoch práce však v roku 2012 možno očakávať ďalší rast podielu ľudí bez práce, a to o viac ako jeden percentný bod. Mnohé prepúšťania sa začali už na jeseň 2011 a budúci rok budú pokračovať. Najmä v odvetviach s nízkou produktivitou práce, napojených na zahraničný dopyt.
Zamestnanosti nepomôžu ani nové investície. Najväčšie projekty ohlásené v roku 2011, okrem pokračujúcej expanzie Volkswagenu, patrili do sektora energetiky. KPPC ohlásila veľký paroplynový cyklus v Košiciach, ambiciózne plány v tejto brandži oznámil aj Slovnaft, MOL, Energy Gas a Chemes. Skorá realizácia týchto investícií je však otázna, keďže dopyt po energetických komoditách bude zrejme stagnovať, a výrobné kapacity nebudú naplno využité ani v iných sektoroch.
TREND očakáva, že nezamestnanosť sa vyšplhá nad 15 percent. Taká vysoká bola naposledy v polovici uplynulej dekády. Rastúci počet ľudí bez práce a väčšia sporovlivosť utlmia nákupný apetít obyvateľstva. Keďže sa v budúcom roku zatiaľ neráta so zvyšovaním DPH ani regulovaných cien, spomalí sa rast cien. Inflácia klesne zrejme až pod dve percentá.
ČSOB | ING | SLSP | UniCredit Bank | Tatra banka | VÚB | Priemer bánk | TREND Analyses | |
Ekonomické indikátory | ||||||||
Hrubý domáci produkt | 70,1 | 72,1 | 72,1 | 71,8 | 70,5 | 71,7 | 71,4 | 69,8 |
Rast HDP v bežných cenách | 1,5 | 3,8 | 4,1 | 3,6 | 2,0 | 4,1 | 3,2 | 1,1 |
Rast HDP v stálych cenách | 0,5 | 1,5 | 1,8 | 2,4 | 1,0 | 2,0 | 1,5 | -0,5 |
Rast konečnej spotreby domácností | -0,1 | 0,5 | 0,5 | 1,1 | -0,5 | 0,0 | 0,3 | -0,7 |
Saldo bežného účtu (% HDP) | -3,2 | -1,9 | -3,5 | -1,8 | -1,6 | -3,0 | -2,5 | -1,5 |
Saldo obchodnej bilancie (% HDP) | 0,0 | 2,1 | 1,2 | 1,6 | 1,7 | 0,9 | 1,2 | 1,5 |
Saldo verejných financií (% HDP) | -4,6 | -4,7 | -4,5 | -4,7 | -4,5 | -4,8 | -4,6 | -5,1 |
Spotrebiteľská inflácia HICP | 2,5 | 2,1 | 3,0 | 3,1 | 1,9 | 3,2 | 2,6 | 1,8 |
Spotrebiteľská inflácia CPI | 2,4 | 2,2 | 3,0 | 3,0 | 1,7 | 3,2 | 2,6 | 1,6 |
Jadrová inflácia (%, dec/dec) | 1,5 | 2,1 | 2,4 | 3,0 | 1,0 | 2,4 | 2,1 | 1,5 |
Zmena cien výrobcov | 2,0 | 1,4 | 2,5 | 2,5 | 1,1 | 2,4 | 2,0 | 0,5 |
Rast reálnych miezd (%, y-y) | 1,0 | 0,7 | 1,0 | 1,3 | 0,0 | 0,1 | 0,7 | 0,5 |
Miera nezamestnanosti (%) | – | – | – | – | – | – | – | – |
štatistická, podľa VZPS | 14,0 | 13,8 | 13,8 | 13,0 | 13,7 | 14,1 | 13,7 | 15,0 |
evidovaná (december) | 14,1 | 14,0 | 13,6 | 13,3 | 13,6 | 13,3 | 13,7 | 14,7 |
Úrokové sadzby, výmenné kurzy a svetový kontext | ||||||||
2-týždňová sadzba ECB – k 31.12. | 1,00 | 1,00 | 1,00 | 1,00 | 1,00 | 1,00 | 1,00 | 1,00 |
3-mesačný EURIBOR – k 31.12. | 1,10 | 1,20 | 1,00 | 1,25 | 1,20 | 1,00 | 1,13 | 1,08 |
10-ročné ŠD SR, výnos do splatnosti - k 31.12. | 4,65 | 4,10 | 4,40 | 4,85 | 4,80 | 4,20 | 4,50 | 5,50 |
10-ročné ŠD Nemecka, výnos do splatnosti - | 2,25 | 2,40 | 2,60 | 3,30 | 2,60 | 2,77 | 2,65 | 1,70 |
Kurz USD/EUR – celoročný priemer | 1,37 | 1,41 | 1,30 | 1,50 | 1,26 | 1,31 | 1,36 | 1,31 |
Kurz USD/EUR – k 31.12. | 1,20 | 1,50 | 1,30 | 1,52 | 1,25 | 1,30 | 1,35 | 1,25 |
Rast HDP v Nemecku | 0,6 | 0,7 | 1,0 | 1,2 | 0,7 | 1,0 | 0,87 | -0,2 |
PRAMEŇ: analytici bánk, TREND Analyses | ||||||||
Autor je analytik TREND Analyses.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
