Slovensko 2010: Prepad ekonomiky sa zastaví

Rok najprudšieho hospodárskeho poklesu od vzniku samostatnej SR sa končí. Bude rok 2010 lepší, podobný či ešte horší? Ako pre koho. Nezamestnanosť ďalej porastie pravdepodobne k 14 percentám. Niekoľko desiatok tisíc rodín tak ešte len pocíti stratu príjmu zo zamestnania. Podstatne viac, až vyše stotisíc ľudí, ktorí o prácu prišli už v roku 2009, príde už aj o podporu v nezamestnanosti. Hoci ich na čas poteší predĺženie doby jej vyplácania, príjem sa im o čosi neskôr predsa zredukuje na sociálne dávky.

Práca istejšia, mzdy porastú minimálne

Aspoň časti nezamestnaných však svitne nádej: kým v prvom roku krízy firmy takmer výlučne prepúšťali a šanca nájsť si nové zamestnanie bola mimoriadne nízka, v roku 2010 bude podnikov dopĺňajúcich stavy zamestnancov o niečo viac.

Ľuďom, ktorí si prácu udržia, sa bude dýchať o čosi ľahšie. Hrozba ďalšieho prepúšťania síce nepominie všade, no okruh spoločností, v ktorých sa ľudia musia obávať výraznejšieho zoštíhľovania, bude už podstatne užší. Len málo firiem si však bude môcť dovoliť viac ako symbolický rast miezd.

Výrazné rozdiely z roku 2009, keď mzdy v krízou tvrdo zasiahnutých firmách aj klesali, kým vo verejných inštitúciách i niektorých spoločnostiach ešte výrazne rástli, sa nezopakujú. Dynamiky miezd v roku 2010 budú omnoho vyrovnanejšie. Väčšina zamestnancov si polepší o jedno či dve percentá, prípadne vôbec. Poklesy, ale aj výraznejšie rasty miezd budú zriedkavejšie.

Inflácia zostane nízka

Oslabené príjmy ľudí budú ochotnejšie dopĺňať banky i pôžičkové spoločnosti. Pri dvojciferných úrokových maržiach rady požičajú takmer každému, kto sa ešte netopí v splátkach iných úverov. Aj preto môžu obchodníci i poskytovatelia služieb dúfať, že spotreba domácností neklesne. Napriek stagnácii miezd a výrazne vyššiemu počtu ľudí odkázaných na podporu a časom ešte skromnejšie sociálne dávky. Nehovoriac o tom, že nezamestnaným sa budú postupne míňať aj úspory, ktoré im bezprostredne po prepustení ešte zvýšilo odstupné. Spotrebitelia tak budú v čoraz väčšej miere zvažovať svoje výdavky a porovnávať ceny tovarov či služieb. Priestor na zvyšovanie cien teda nebude.

Pri stagnujúcej kúpyschopnosti na Slovensku rok 2010 ešte dopytové inflačné tlaky neprinesie. Náklady takisto nebudú tlačiť na zvyšovanie cien: podobne ako v iných sektoroch, ani v obchode či službách mzdy neporastú (nanajvýš nepatrne), náklady na energie firmám vďaka zníženiu cien dokonca klesnú, úvery zostanú lacné. TREND Analyses preto očakáva, že spotrebiteľská inflácia v SR zostane pod úrovňou jedného percenta ešte väčšinu budúceho roka.

Skromný rast pocíti málokto

Hospodársky rast sa z hlbokého mínusu vráti do kladných čísel. Po päťpercentnom prepade ekonomiky v roku 2009 môže zhruba dvojpercentný reálny prírastok prognózovaný väčšinou analytikov – ak sa vôbec naplní – vyzerať ako prekvapivo rýchle zotavenie. V skutočnosti si však hospodárstvo polepší sotva o polovicu z toho, čo tento rok stratilo. Celkový produkt ekonomiky teda zostane pod úrovňou roka 2008.

V priemyselnej výrobe či logistike, ktoré čelili najhlbšiemu prepadu objednávok, už ďalší pád nehrozí (neplatí pre jednotlivé firmy). No zlepšenie bude vo väčšine odvetví skôr mierne a niekde nemusí prísť vôbec. Neisté sú naďalej aj vyhliadky obchodníkov či poskytovateľov najrôznejších služieb. Pre mnohých bude rok 2010 ťažší ako ten uplynulý. Finančné rezervy z prajných rokov 2007 a 2008 sa postupne vyčerpajú, platobná disciplína zákazníkov sa zhorší, a tak mnohým firmám pribudne k červeným číslam aj akútnejší problém – ťažkosti so zabezpečením cash-flow. Mierny rast ekonomiky by teda nemal byť dôvodom na uspokojenie. Firiem, ktoré skončia v konkurze, bude viac ako v roku 2009. Zvýšená obozretnosť v obchodných vzťahoch bude namieste.

Väčšina ľudí i firiem pritom v roku 2010 nepocíti ani ten skromný rast, ktorý štatistici pravdepodobne vykážu. Nepôjde totiž zatiaľ o plošné oživenie, ale skôr o výsledok výrazného rastu investícií v niekoľkých špecifických oblastiach: vo výstavbe diaľnic, elektrární a projektov financovaných z eurofondov. Vo všetkých troch oblastiach sa viac čakalo už v roku 2009, no vláda si s povoľovaním elektrární využívajúcich obnoviteľné zdroje i s rozdeľovaním eurofondov dávala načas. Diaľničné investície, v ktorých stavila takmer výlučne na PPP projekty, zbrzdila finančná kríza.

Diaľnice, elektrárne a eurofondy

V roku 2010 sa s výrazným oneskorením konečne rozbehne výstavba chýbajúcich úsekov rýchlostnej cesty R1 a diaľnice D1 cez PPP projekty. To významne zlepší celkový výkon stavebníctva, no prínos z hľadiska zamestnanosti bude podstatne menší.

Veľké investície prídu aj v energetike a zďaleka nepôjde len o začínajúcu sa dostavbu jadrových blokov. Rozbehne sa aj výstavba menších elektrární na obnoviteľné zdroje energií. Po schválení garancií vyšších výkupných cien až na 15 rokov sa má realizovať viacero malých vodných elektrární, bioplynových staníc či zdrojov spaľujúcich biomasu. O limitovaný rozsah povolení na výstavbu veterných a fotovoltických elektrární sa bije celý rad záujemcov s už pripravenými projektmi. Škoda len, že nie v transparentných a férových súťažiach.

Viac práce stavbárom dá pravdepodobne čerpanie eurofondov, ktoré sa naplno rozbehne takisto až s veľkým oneskorením. Rozhodovanie o tom, ktorej z obcí či dokonca súkromných firiem zafinancujú projekty európski daňovníci, bolo dlho predmetom ťahaníc medzi vládnymi stranami. S blížiacimi sa voľbami však nimi riadení úradníci rozdeľujú nenávratné peniaze ako na bežiacom páse. Primátori a starostovia, ktorí sa k darovaným peniazom dostali väčšinou vďaka blízkosti k vládnym stranám alebo akceptovaniu vyžadovanej vysokej provízie, sa určite poponáhľajú použiť aspoň časť získaných zdrojov ešte do jesenných komunálnych volieb. Stavbárov teda napriek výraznému útlmu súkromných investícií nečakajú úplné suchoty. Šancí presadiť sa v eurofondových zákazkách bez korupcie však na Slovensku veľa nebude.

Ani súkromné investície sa nezastavia. Nových však bude podstatne menej ako dokončovaných. V priemyselnej výrobe opäť s podporou vládnych stimulov posilnia pozíciu výroby automobilov a LCD televízorov – najvýznamnejšie investície zrealizujú Volkswagen Slovakia v Bratislave a taiwanský AU Optronics v Trenčíne. Väčšie dovozy technológií budú potrebovať aj elektrárne, a tak saldo obchodnej bilancie SR pravdepodobne opäť skĺzne do mínusu, hoci nie výrazného.