Žiaci základných škôl na Slovensku zaostávajú v čitateľskej gramotnosti za rovesníkmi z vyspelých krajín. V medzinárodnom prieskume čitateľskej gramotnosti PIRLS 2016 dosiahli podpriemerné výsledky.
Presnejšie, v porovnaní s krajinami Európskej únie skončilo Slovensko na spodnej hranici priemeru a v porovnaní s krajinami OECD sa prepadlo až do zóny významne nižšej ako priemer.
Prieskum sa uskutočnil v 60 krajinách sveta na vzorke desaťročných žiakov, teda štvrtákov. Na približne rovnakej úrovni ako slovenskí žiaci sú deti z Nemecka, Španielska či Kazachstanu, najlepšie výsledky dosiahli žiaci z Ruska, Singapuru či Fínska.
Čítať a rozumieť
Progress in International Reading Literacy Study (PIRLS) monitoruje vývoj čitateľskej gramotnosti detí každých päť rokov. Test pozostáva z krátkych textov, za ktorými nasledujú otázky. Odpovede na ne si vyžadujú schopnosť rozumieť textu – vyhľadať a interpretovať informácie, vyvodiť závery, zhodnotiť obsah aj použitý jazyk.
Slovensko sa do testovania zapojilo po štvrtýkrát, testy vyplnilo takmer 5 500 detí, na rôzne iné otázky odpovedali aj riaditelia, učitelia a rodičia týchto žiakov, spolu ďalších takmer 6-tisíc ľudí.
Výsledky krajín v testovaní čitateľskej gramotnosti PIRLS 2016 Zdroj: PIRLS 2016
Slovensko zaostáva za vyspelým svetom aj pri pohľade na najlepších a najhorších čitateľov.
Podiel štvrtákov, ktorí vedia čítať nadpriemerne, tvorí na Slovensku desať percent, priemer krajín EÚ a OECD je dvanásť percent. Podiel detí, ktoré v čítaní nedosiahli ani priemernú úroveň, je na Slovensku 19 percent, priemer krajín EÚ a OECD je osemnásť percent.
Znepokojivý je aj trend roztvárajúcich sa nožníc medzi týmito dvoma skupinami detí. V porovnaní s ostatným meraním v roku 2011 sa obe skupiny na Slovensku zväčšili. „Nevenujeme sa dostatočne rozvoju gramotnosti rizikovej skupiny a tie najslabšie deti ostávajú mimo rozvojových v aktivít,“ upozorňuje riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.
Najhorší výsledok
Najhorší výsledok zaznamenalo Slovensko vo výkone detí z chudobných rodín. V tejto kategórii je Slovensko na poslednej priečke spomedzi zúčastnených krajín EÚ a OECD.
„Výsledky týchto žiakov sa výrazne znížili a je tam najvyšší pokles spomedzi všetkých krajín EÚ. Ak sa pozrieme na Taliansko, Bulharsko alebo Čile, kde majú tieto deti ešte horšie socio-ekonomické podmienky, tieto krajiny dokážu aj s tými najslabšími pracovať tak, že ich posúvajú výkonnostne dopredu, náš vzdelávací systém ich nedokáže ani zastabilizovať,“ dodala R. Kanovská.
PIRLS 2016 opäť potvrdil silnú spojitosť medzi výkonom žiaka a sociálnym, ekonomickým a kultúrnym kapitálom rodiny, v ktorej žije.
Zdroj: SITA
Výsledky potvrdzujú pokračujúci prepad slovenského systému vzdelávania. Podobné meranie PISA vlani odhalilo významne podpriemerné výsledky pätnásťročných slovenských žiakov v čitateľskej, matematickej aj prírodovednej gramotnosti v porovnaní s priemerom krajín OECD. Vo všetkých troch oblastiach navyše rezort školstva konštatoval trend znižovania výkonov žiakov.
„V prípade PIRLS dosiahli slovenskí žiaci tentokrát zhodný výsledok ako pri ostatnom meraní, ale priemer krajín Európskej únie aj OECD sa medzitým zlepšil, takže sa nám vzďaľujú,“ hovorí riaditeľka NÚCEM R. Kanovská.
Podpriemerné výsledky slovenských žiakov v medzinárodnom porovnaní už nie sú prekvapením. Je to rovnako potvrdený, pretrvávajúci a negatívny jav ako napríklad odliv stredoškolákov na zahraničné vysoké školy či klesajúci záujem kvalitných študentov o pedagogické povolanie. A to v čase, keď vláda Roberta Fica odkladá nevyhnutné zmeny v školstve na neurčito a za odborníkmi pripravený reformný program Učiace sa Slovensko odmieta prevziať zodpovednosť.
