Vlaňajšok môžu slovenskí stavbári smelo nazývať rokom rekordov. Hoci mal pre samostatné Slovensko poradové číslo trinásť, stavebnému biznisu to smolu neprinieslo.
Pre toto odvetvie ide o vôbec najúspešnejší rok v histórii samostatnej republiky. Už priebežné výsledky dávali tušiť nebývalo štedrú nádielku.
Po zverejnení kľúčových ukazovateľov mohli oslavné chorály zaznieť naplno. Všetky rozhodujúce štatistické údaje totiž zaznamenali výrazný nárast.
Stavebné firmy vykázali vyššie tržby, výnosy i zisky. Rástla pridaná hodnota, zamestnanosť, produktivita práce aj priemerná mzda. Stavebná produkcia, ktorá sa vlani prehupla nad 122 miliárd korún, je v peňažnom vyjadrení najobjemnejšia od vzniku SR.
Pätinový nominálny a takmer pätnásťpercentný reálny rast slovenského stavebníctva znamenajú, že odvetvie rástlo najrýchlejšie za ostatných desať rokov. Už štvrtý rok po sebe rástlo rýchlejšie ako celá domáca ekonomika.
- NEPREHLIADNITE:
- 65854>Stavebnému biznisu v únii kraľuje "nová" Európa
- 13118>Najväčšie stavebné podniky v SR
Vydarený rok.
Koncoročné tempá rastu sú najdynamickejšie od roku 2002, v ktorom sa stavebníctvo stalo jedným z hnacích motorov ekonomiky. Stúpa aj jeho podiel na celkovom HDP krajiny – v roku 2005 prekročil 5,5 percenta v bežných cenách.
Podiel na celkovej zamestnanosti sa vyšplhal na takmer sedem percent. Zamestnanosť v odvetví sa zvyšuje najrýchlejšie v porovnaní s priemyslom i s celkovou zamestnanosťou v národnom hospodárstve. Obzvlášť príjemné zistenie je, že vôbec po prvýkrát takýto vývoj zaznamenala aj produktivita práce.
Lepšia výkonnosť stavebníctva v posledných rokoch nesúvisí len so stabilizáciou zdrojov na financovanie výstavby bytov a dopravnej infraštruktúry. Dopyt po stavebných prácach sa zvýšil vďaka významným zahraničným investíciám.
Minulý rok priamo do odvetvia vo väčšej miere nasmerovali kapitál súkromní investori a podporili jeho rast. Investície do stavieb sa medziročne zvýšili o osemnásť percent.
V stavebnej produkcii dominuje nová výstavba. Len pätina pripadá na opravy a údržbu. Rozhodujúce objemy tvoria slovenskí stavbári doma, do zahraničia sa im príliš nechce. Export stavebných prác už roky len o málo prekračuje štyri percentá celkovej stavebnej produkcie. Podľa prác zmluvne dohodnutých vlani budú mať stavbári čo robiť aj tento rok.
Pokračovať bude priaznivý vplyv rozvoja stavebného trhu na výkonnosť ekonomiky. Za dynamickým rastom budú súkromné investície. Vysoké investície do dopravnej infraštruktúry, ako aj značné zahraničné investície do priemyslu majú z pohľadu stavebníctva krátkodobejší efekt. Významnejší je ich vplyv na celkovú zamestnanosť a regionálny rozvoj.
Doprava a prostredie.
Investície do dopravnej infraštruktúry však budú naďalej ťahať stavebný rast. Vlani smerovalo do diaľnic a rýchlostných ciest podľa Národnej diaľničnej spoločnosti takmer 14,5 miliardy korún, tento rok to má byť ešte o bezmála deväť miliárd korún viac.
Viac peňazí do diaľničného biznisu prúdi vďaka fondom EÚ, ale aj pätnásťmiliardovému úveru, ktorý si vlani vzala diaľničná spoločnosť. Ďalší balík majú priniesť privátni koncesionári, ktorí budú diaľnice stavať pod hlavičkou PPP (public-private partnership – partnerstvo verejného a súkromného sektora).
Súkromný kapitál má v diaľničnom biznise odštartovať pilotný projekt Lietavská Lúčka – Turany ešte tento rok. Tri úseky v celkovej dĺžke 30 km si diaľničná spoločnosť cení na 22 miliárd korún bez DPH. Viac ako desať miliárd korún zo štátneho rozpočtu a z fondov EÚ môžu stavbári prestavať v roku 2006 na železnici.
Ide napríklad o modernizáciu trate Bratislava-Rača – Nové Mesto nad Váhom. Projekt je spolufinancovaný z Kohézneho fondu a z fondu ISPA. Od roku 2009 sa má prebudovať ďalšia časť trate za takmer desať miliárd korún. Ešte o rok sa začnú modernizovať trate v okresoch Bytča a Žilina za viac ako päť miliárd korún.
Dopyt po stavebných prácach pre verejný sektor zvýšia aktivity súvisiace s ochranou životného prostredia. Prioritou z pohľadu EÚ je zásobovanie pitnou vodou a kanalizačná sieť.
Aktuálna je aj protipovodňová ochrana. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Banská Štiavnica vypísal vlani tendre na šesť protipovodňových stavieb spolu za miliardu korún.
Priemysel a bývanie.
Priemyselným stavbám na Slovensku udávajú tón automobilky Peugeot Citroën a Kia Motors. Peuqeot ešte pred dokončením súčasnej investície oznámil jej rozšírenie o nový závod. Pri Žiline po počiatočných ťažkostiach s majiteľmi pôdy už stojí budova fabriky a takmer kompletná je aj montáž technológií.
Automobilky na Slovensko pritiahli aj svojich subdodávateľov, ktorí domácim staviteľom prihrávajú ďalšiu prácu. K už pomerne rozšíreným priemyselným parkom pribúdajú aj technologické parky. Developerským hitom sa stávajú skladovacie a logistické centrá s 65447>perspektívou rastu v budúcnosti.
Masívny nárast zaznamenáva bytová výstavba. Spolu bolo v roku 2005 dokončených 14 863 bytov, o takmer štvrtinu viac ako rok predtým. Čo je však pre budúcnosť podstatnejšie, začalo sa stavať 19 796 bytov a celkovo bolo ku koncu roka rozostavaných 48 874 bytov.
Sú to rekordné počty za ostatných desať rokov. Už tento rok ich však môže tromfnúť. Ak chce Slovensko do konca dekády dosiahnuť úroveň EÚ z roku 2000 – teda zhruba 400 bytov na tisíc obyvateľov, treba podľa aktuálnej Koncepcie štátnej bytovej politiky stavať asi 25-tisíc bytov ročne.
To číslo je málo reálne, najmä v Bratislave však zatiaľ dopyt výrazne prevyšuje ponuku, čo môže aktuálne štatistiky postrčiť nahor. Priestor sa budú snažiť využiť aj veľké ryby slovenského stavebného biznisu, ktoré sa púšťajú do 64786>bytového developmentu.
Zaujímavým artiklom pre stavbárov sa stáva aj existujúci bytový fond – pre ich nie príliš dobrý stav. Náklady na ich komplexnú obnovu odhaduje rezort výstavby na približne štyristo miliárd korún počas nasledujúcich siedmich rokov.
Časť nákladov 64990>pokryjú eurofondy, časť štátne dotácie a lacné pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Rozhodujúcou sumou sa však na obnove budú musieť podieľať vlastníci budov.
Komerčné úvery na tento účel už poskytuje väčšina finančných ústavov. Problém je vypuklejší pri verejných budovách, z ktorých väčšinu vlastní samospráva. Tá zväčša na komplexnú obnovu škôl, nemocníc či kultúrnych zariadení nemá dosť peňazí.
Zábava, oddych šport.
Kým nové byty a kancelárie sa stavajú predovšetkým v Bratislave, nákupno-zábavné centrá sa už presúvajú aj do iných regió-nov. Trnavská developerská skupina EuroMAX vlani ukončila nudu v Poprade a Trenčíne.
Na rade je Nitra, Žilina a Prešov a vo výhľade je aj MegaMAX v Bratislave. Aj bratislavský developer HB Reavis sa chystá stavať svoje Auparky mimo metropoly – v Košiciach, Žiline, Trenčíne či Ružomberku. Brány Europa Shopping Center sa otvoria už na jeseň tohto roka v Banskej Bystrici.
Heslom pre rekreáciu a šport je celoročná prevádzka. Túto požiadavku do bodky spĺňajú aquaparky, pričom existujúce sa už rozširujú a nové projektujú. O westernové mestečko sa rozrástla Tatralandia pri Liptovskom Mikuláši, kongresové centrum a hotel bude mať AquaCity v Poprade.
Novotou vonia Meander Park v Oraviciach a nad ním nová sedačková lanovka pre lyžiarov. Okúpať sa môžu aj návštevníci bratislavského Auparku, a to rovno pod strechou budovy. Asi za miliardu korún môže vyrásť aquapark v Hurbanove, zo štrukturálnych fondov sa má financovať Novolandia pri Lučenci.
Športové stavby možno považovať za úplne nový segment. Súkromný kapitál ťaží najmä z golfového boomu. Kvalitné športové arény na Slovensku stále chýbajú. Existujúce štadióny ani v hlavnom meste zakrátko nebudú spĺňať medzinárodné kritériá a štandardy.
Po Národnom tenisovom centre, multifunkčnej Sibamac Aréne sa má podľa predstáv športových funkcionárov podieľať aj na výstavbe moderného futbalového a hokejového stánku v hlavnom meste. Najmodernejší slovenský hokejový štadión je momentálne vo februári otvorená Steel Aréna v Košiciach.
Za viac peňazí viac muziky.
Slovenská ekonomika profituje z rozvoja stavebnej výroby aj preto, lebo stavebníctvo nie je kľúčový sektor iba na vytváranie nových pracovných miest. Podobne ako automobilový priemysel má schopnosť vytvárať ďalšie pracovné miesta v súvisiacich odvetviach.
Zamestnanosť v odvetví rastie. Hoci sa čísla podľa jednotlivých metodík líšia, dynamika je nesporná. Priame štvrťročné zisťovanie vo vybraných domácnostiach ukázalo, že vlani pracovalo v stavebníctve priemerne 209,8 tisíca osôb. Podľa presnejšieho štvrťročného štatistického výkazníctva či metodiky štvrťročných národných účtov (ESNÚ 95) priemerný evidenčný počet osôb presiahol číslo 142,5 tisíca.
Rozdiel je spôsobený tým, že pri výberovom zisťovaní sa respondent do odvetvia môže zaradiť nesprávne. Prípadne pracuje v stavebnej firme v zahraničí, najmä v Česku. Alebo je zamestnaný iba na dohodu či dokonca oficiálne ako zamestnanec nie je evidovaný. Aj tak oproti roku 2004 ide o dvoj- až trojpercentný nárast počtu zamestnancov.
Vo veľkostnej štruktúre podnikov v odvetví treba hľadať aj dôvody rozdielnej úrovne miezd. Medziročne sa v stavebníctve zvýšila o necelých osem stovák na 13 867 korún, čo je hlboko pod priemerom v národnom hospodárstve.
V priemere až takmer štyridsať percent stavebnej produkcie realizujú malé firmy – 27 percent živnostníci a 11 percent podniky s menej ako desiatimi zamestnancami. V týchto dvoch skupinách sú štatisticky vykazované mzdy najnižšie. Dá sa však predpokladať, že neformálne odmeňovanie skutočné rozdiely zmierňuje. Reálna mzda v stavebníctve, hoci sa tempom rastu dotiahla na priemysel, aj tak rastie najpomalšie.
Nekompletné rebríčky.
Tento rok sa rebríčky TRENDU zostavovali ťažšie. Duo dlhodobo najsilnejších stavebných spoločností – Doprastav, a.s., Bratislava a ZIPP, s.r.o., Bratislava – sa, žiaľ, rozhodlo nezverejniť predbežné výsledky za minulý rok.
Rebríčky stavebných firiem sú tak nekompletné, na tie úplné si bude treba počkať do mája, keď vychádza TREND TOP v stavebníctve a realitách 2006. Aj napriek tomu si TREND trúfne predpovedať, že poradie na vrchných piatich priečkach sa oproti vlaňajšku nemenilo. Hoci prenasledovatelia Doprastavu a ZIPP poriadne pridali.
Predvlaňajšia – podľa odhadov TRENDU aj minuloročná – trojka Inžinierske stavby, a.s., Košice si medziročne polepšila takmer dvojnásobne a jej vlaňajšia výroba atakuje hranicu siedmich miliárd. O tri štvrtiny v porovnaní s rokom 2004 zvýšil vlani konsolidované tržby zo slovenského trhu koncern Skanska.
S výsledkom presahujúcim 5,8 miliardy korún je podľa predbežných výsledkov na štvrtom mieste. Váhostav-SK, a.s., Žilina s výrobou vyše 3,1 miliardy korún, čo predstavuje zlepšenie o vyše osemdesiat percent, uzatvára prvú päťku.
Vlani zaznamenal rekordný počet producentov výrobu nad jednu miliardu korún. Túto hranicu dokázal prekročiť aj sedemnásty v poradí, michalovská firma Chemkostav. Napríklad Trnavskú stavebnú spoločnosť, a.s., Trnava, ktorá v aktuálnom rebríčku otvára tretiu desiatku, by minuloročný výkon 824 miliónov korún v roku 2004 posunul o deväť priečok vyššie.
Do prvej desiatky sa zase prepracovala francúzska skupina Eurovia, ktorá spojením svojich dvoch dcérskych spoločností vytvorila na slovenskom stavebnom ihrisku nový subjekt – Eurovia-Cesty, a.s., Košice s ročnou výrobou bezmála dve miliardy korún.
Najsilnejšou stavebnou skupinou na slovenskom trhu celkom iste ostáva – hoci výsledky Doprastav zatiaľ nezverejnil – domáca skupina DDM Group, ktorá okrem stavebného lídra kontroluje aj dvanástu najväčšiu firmu Metrostav SK, a.s., Bratislava.
S odstupom si druhé miesto drží rakúsky Bauholding Strabag, ktorý vlastní bratislavský ZIPP a na Slovensku podniká aj prostredníctvom obchodného zastúpenia. Silnú trojku uzatvára francúzska Collas Group, majiteľ Inžinierskych stavieb a ďalšej firmy z TOP 10, Cesty Nitra.
Stavivá idú.
Produktívnejší stavbári spotrebúvajú čoraz viac stavebných materiálov. Na trhu stavív sú na Slovensku už jasne identifikovaní hráči, tempo dlhodobo diktujú predovšetkým výrobcovia cementu, vápna a betónu.
Medzi výrobcami vápna dominuje belgická skupina Carmeuse, ktorá prostredníctvom svojej dcéry na východe republiky kontroluje okolo osemdesiat percent trhu. Spomedzi kvarteta tunajších cementární vyčnieva rohožnícka fabrika švajčiarskeho koncernu Holcim. Po mohutných investíciách v ostatných troch rokoch si už trúfa zaútočiť na pozíciu najziskovejšej cementárne v regióne.
Na trhu murovacích materiálov sa tento rok prejavia vlaňajšie akvizície. Kúpa dvoch tehelní na severe Slovenska urobila z Wienerbergeru ešte dominantnejšieho hráča s odrazovým mostíkom na ľudnatý poľský trh. Slovenské výrobné kapacity zvýšil na osemdesiat miliónov tehál ročne. Konkurencie v podobe neveľmi ambicióznych Pezinských tehelní a lučeneckých Ipeľských tehelní sa báť nemusí.
Na päty si mu však trúfa šliapať výrobca bieleho pórobetónu Xella, ktorý svoj produkt vyrába na Záhorí v Šaštíne-Strážach. Ale aj v Zemianskych Kostoľanoch neďaleko Prievidze, v susedstve ďalšieho konkurenta Porfix Pórobetón. S tým Xella vlani vybojovala víťazný boj o najmenšiu slovenskú pórobetonáreň v Hencovciach na východe republiky.
V tej sa momentálne nevyrába. Xella však popiera, že kúpou pozemkov, budov a časti technológií sledovala iba odstavenie konkurenta od prístupu na poľský a perspektívne aj ukrajinský trh. Porfix reagoval začiatkom tohto roka akvizíciou fabriky v českom Trutnove.
Zaujímavé bude sledovať aj súboj dvojice najväčších strechárskych koncernov. Po rokoch výrobu na Slovensku obnovil výrobca pálených škridlíc Tondach a chystá sa ukrajovať z trhového podielu producenta betónových strešných škridiel Bramac.
Ten momentálne v predaji na Slovensku dominuje s približne dvojtretinovým podielom. Tondach si z dnešnej desatiny trúfa do piatich rokov zásobovať štvrtinu slovenského trhu.
Spoluautorka je analytička TREND Analyses.
Ilustračné foto – Vlado Benko
