Tolerancia k odlišnostiam a spolupatričnosť je u žiakov základných škôl slabá. Vyplýva to zo správy Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI), ktorá na školách posudzovala podmienky inkluzívneho vzdelávania.
Nedôvera voči „iným“
„Zarážajúcim zistením je, že až tretina žiakov pociťuje negatívne emócie voči žiakom, ktorí sú 'iní',“ uviedla hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská. Z výsledkov inšpekcie vyplynulo, že dve tretiny žiakov poznajú žiaka so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou (ŠVVP), no postoje k nim sú odmietavé, málo ústretové a formálne. Až 70,2 percenta žiakov im dokonca nedôveruje.
Za najslabšiu oblasť označila ŠŠI výchovnovzdelávací proces v oblasti inkluzívnej praxe. „Kompenzačné pomôcky žiaci so ŠVVP používali v minimálnej miere, na väčšine hodín nemali pripravené pracovné listy zodpovedajúce ich edukačným špecifikám,“ špecifikovala ŠŠI.
Neefektívnosť asistentov
Ako problémové vidí ŠŠI aj zapojenie pedagogických asistentov. „V tretine škôl pedagogický asistent nepodporoval samostatnosť žiakov ani nespolupracoval s učiteľom pri vyhodnocovaní výsledkov vzdelávania, čo naznačuje neefektívne, neodborné vzájomné pôsobenie,“ doplnila. Ani v jednej zo škôl učitelia neuplatnili spôsob individuálneho hodnotenia žiaka, ktorý podporuje proces učenia.
Na úrovni systému odporúča ŠŠI zabezpečiť dostatočný počet špeciálnych pedagógov a asistentov. Zdôraznila tiež potrebu systematickej spolupráce školy, školského podporného tímu so zákonnými zástupcami a zriaďovateľom. Rovnako navrhuje aj zníženie byrokracie vo vedení dokumentácie žiakov so ŠVVP v súvislosti s poskytovaním podporných opatrení.
Dotazník, ktorým ŠŠI merala postoje k žiakom so ŠVVP, vyplnilo 799 žiakov piateho až deviateho ročníka ZŠ. Inšpekciou bolo skúmaných 11 základných škôl v siedmich krajoch so slovenským vyučovacím jazykom.
Ďalšie dôležité správy
