Slovenské plynárenské podniky sa intenzívne pripravujú na využívanie vodíka ako náhradu za zemný plyn. Testujú uskladňovanie vodíka v podzemných zásobníkoch, jeho prepravu potrubím, ale aj vplyv na distribučnú sieť a na spotrebiče. Trh s vodíkom ako energetickou komoditou ale zatiaľ neexistuje. Slovensko má iba niekoľko väčších projektov na jeho výrobu.
Základom pre rozvoj využívania vodíka má byť Akčný plán Národnej vodíkovej stratégie, ktorý čaká na schválenie vládou. Zatiaľ čo jeho pôvodná verzia rátala v roku 2030 s výrobou 45-tisíc ton vodíka z obnoviteľných zdrojov energie ročne, aktualizovaný odhad po zvýšení cieľov EÚ podľa šéfa Národnej vodíkovej asociácie Slovenska Jána Weiterschtza uvažuje až s dvojnásobným množstvom. Časť vodíka by sa mala vyrobiť na Slovensku, ďalší vodík by sa mohol na naše územie dostať z Afriky cez Taliansko. Na dovoz a tranzit tohto plynu z Ukrajiny by mala poslúžiť časť tranzitného plynovodu spoločnosti Eustream.
Zatiaľ čo plynári deklarujú pripravenosť sietí na primiešavanie vodíka do zemného plynu, alebo testujú jeho vplyv na používané spotrebiče, na Slovensku zatiaľ existuje iba niekoľko väčších projektov na výrobu vodíka. Časť by sa mohla vyrábať z biologicky rozložiteľného odpadu, väčšia časť potom elektrickým rozkladom vody. Elektrolyzéry s výkonom rádovo v megawattoch chce postaviť spoločnosť Duslo, ale napríklad aj Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), ktorá plánuje elektrolyzér vybudovať pri Trnave. Produkcia takýchto zariadení s príkonom jedného megawattu je však rádovo iba v stovkách kilogramov vodíka denne.
Úspech a plnohodnotné využitie vodíka
„Úspech vodíka závisí od jeho potenciálu výroby a od toho, aká bude výrobná cena vodíka,“ upozornil Marek Smatana z SPP-distribúcia. Zo súčasnej ceny okolo vysoko prekračujúcej 100 eur za megawatthodinu (MWh) by sa podľa odhadov SPP-D mohla úsporami nákladov pri výrobe v budúcnosti postupne znížiť na 30 eur/MWh, čo by bolo pod úrovňou aktuálnej ceny zemného plynu. Prispieť by k tomu mohol pokles nákladov na elektrolyzéry, zníženie ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov či zvýšenie efektivity výroby.
Plnohodnotné využitie vodíka je aj podľa riaditeľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) spojené najmä s technologickým pokrokom. „V súčasnosti je jeho výroba ešte stále pomerne neefektívna a spotrebuje obrovské množstvo elektriny. Keď sa však takéhoto pokroku dočkáme, tak môže mať vodík značné využitie napríklad pri dekarbonizácii priemyslu,“ očakáva Karaba.
Výroba bezemisného vodíka
Slovensko ráta okrem výroby „zeleného vodíka“ z obnoviteľných zdrojov energie aj s výrobou bezemisného vodíka z elektriny z jadrových zdrojov. To je však podľa Karabu otázne z hľadiska ekonomickej rentability. „Fotovoltika a veterné elektrárne majú približne polovičné náklady na výrobu a pri dodávke do elektrolyzérov nemusia ani riešiť žiadne dodatočné systémové náklady,“ zdôraznil šéf SAPI.
Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida upozornil, že dopyt po vodíku bude narastať. „Na druhej strane, naše možnosti na jeho výrobu sú obmedzené, a preto bude potrebné pri využívaní vodíka prioritizovať,“ myslí si Badida. Vodík podľa neho bude vhodné využiť skôr v ťažko elektrifikovateľnom priemysle. „V našom prípade môže ísť predovšetkým o produkciu hnojív či spracovanie ropy. Navyše budeme mať problém vyrobiť dostatok obnoviteľného vodíka, a preto by sme nemali pohrdnúť ani vodíkom produkovaním z jadrovej energie,“ dodal analytik.