Slovenský plynárenský priemysel, ohlásil vlani viacero investícií do veterných turbín, v prípade projektu pri Galante však naráža na viacero problémov, píše Finweb Hospodárskych novín.  

Proti plánovaným ôsmim turbínam s celkovým výkonom 57,6 megawattu sú nielen samosprávy, ale aj miestni obyvatelia, ktorí spísali petíciu. Mesto Galanta tvrdí, že pozemky, na ktorých by mali byť turbíny umiestnené, sú „určené ako plocha športu, rekreácie a voľného času v prírodnom prostredí.” K projektu neprispel ani aktualizovaný územný plán, do ktorého nezapadá zámer štátneho podniku vzhľadom na prírodnú pamiatku a územie chránených druhov vtákov.

Prekážkou je aj petícia miestnych aktivistov, ktorí poukazujú, že veterné elektrárne budú vyššie ako bratislavské UFO či rakúske turbíny. Tie sú vysoké viac ako 100 metrov, pričom tie galantské by mali byť vyššie ako 250 metrov. „Faktom je, že s výškou turbíny stúpa aj jej výkonnosť,” dopĺňa ekonomický portál.  

Štátni plynári v reakcii sprostredkovali predstaviteľom Galanty prehliadku rakúskeho Prellenkirchenu, ktorý disponuje aj veterným parkom. Podľa hovorcu Ondreja Šebestu boli reakcie na veterné turbíny pozitívne. Aj napriek tomu samospráva mesta poukazuje na negatíva investície.  

„Sme si vedomí, že s veternými parkmi nemajú obyvatelia Slovenska žiadne významné skúsenosti, preto môžu vznikať rôzne hoaxy a polopravdy, ktoré sú v poslednom čase na vzostupe,” tvrdí hovorca SPP.

Podobné investície však plynári plánujú aj v oblasti pri Piešťanoch či na Záhorí. Podľa Gilesa Dicksona, medzinárodného odborníka na veternú energetiku, by mali obyvatelia lokality, kam by mal byť veterný park umiestnený, vedieť o výhodách a benefitoch, ako napríklad o lacnejšej elektrine či financiách do miestnej pokladnice. V prípade vzniknutých hoaxov by mala podľa Jána Lacka, člena výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu, vzniknúť osveta.  

Ďalšie dôležité správy

WA 31 Astravec - Na snímke prvá bieloruská atómová elektráreň, ktorá je postavená ruskou štátnou korporáciou Rosatom pri meste Astravec v piatok 7. augusta 2020. Prvú bieloruskú atómovú elektráreň začali v piatok plniť jadrovým palivom, a to napriek výhradám susednej Litvy. Susedná Litva, ktorej hlavné mesto Vilnius sa nachádza iba 50 kilometrov od inkriminovaného zariadenia, označila novú elektráreň za potenciálnu environmentálnu a bezpečnostnú hrozbu. FOTO TASR/AP 


 A view of Belarus's first
Neprehliadnite

Top v energetike: Kto bude rozdávať karty na trhu s uránom, vplyv OPEC upadá