Poslanci Európskeho parlamentu v stredu veľkou väčšinou podporili návrh Európskej komisie spred dvoch týždňov zameraný na lepšiu ochranu klímy a navrhli zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 60 percent, pričom exekutíva EÚ navrhovala 55-percentné zvýšenie. Výsledok hlasovania privítali aj slovenskí europoslanci, zároveň však upozornili, že netreba pri tom zabúdať na národné záujmy a udržanie konkurencieschopnosti domácich podnikov.
Europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) uviedol, že postoj Európskeho parlamentu je jasným signálom pre vlády - vrátane slovenskej -, aby podporili ambicióznejšie ciele pri ochrane klímy. ,,Klimatická kríza ohrozuje prežitie civilizácie ako takej. Jej riešenie je nielen nevyhnutnosťou, ale je aj obrovskou príležitosťou pre spravodlivú a trvalo udržateľnú budúcnosť, ktorá nebude žiť na planetárny dlh," uviedol Hojsík.
Priznal, že sa teší z veľkej podpory slovenskej verejnosti pre iniciatívu na ochranu klímy, ktorá sa odráža aj vo vyše 60-tisíc podpisoch petície za ochranu klímy iba za niečo vyše týždňa. Upozornil, že ,,loptička je teraz na strane európskych vlád" - vrátane vlády slovenskej, ktorá od volieb neposkytla jasné stanovisko, aké zníženie emisií podporuje.
Boj o klímu pokračuje. Zdaniť alebo nezdaniť lietanie v Európe?
Pripomenul, že pred voľbami boli záväzky jasné, keď tri zo štyroch politických strán chceli znížiť emisie o 65 percent do roku 2030. ,,Aj preto očakávam od vlády, že konečne povie, či stojí na strane ochrany klímy a života, alebo záujmov znečisťovateľov," odkázal Hojsík.
Poslanec Robert Hajšel (Smer-SD) pripomenul, že ide o nariadenie, ktoré bude záväzné pre členské krajiny EÚ, aby sa stotožnili s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Spresnil, že návrh navýšiť národné emisné ciele do roku 2030 z pôvodných 40 na 60 percent je náročný najmä pre štáty strednej a východnej Európy, ktoré sú závislé na využívaní fosílnych palív, ako je uhlie a plyn.
Iniciatíva Klíma ťa potrebuje spúšťa klimatickú petíciu. Požadujú aj uhlíkovú neutralitu
Vysvetlil, že všetky nástroje, vrátane fondu obnovy po koronakríze, musia ísť na zelenú transformáciu ekonomiky, ale tieto zdroje ,,treba investovať múdro", aby prinášali pridanú hodnotu a nepripravili slovenské podniky o konkurencieschopnosť. ,,Oveľa dôležitejšie ako pretekať sa, aké ambiciózne ciele si dávame pri znižovaní emisií, je prijať praktické kroky, ktoré nám pomôžu, aby sme do roku 2050 dosiahli uhlíkovú neutralitu," spresnil Hajšel.
Podľa slov europoslanca Petra Polláka (OĽaNO) je potrebné v Európe aj naďalej znižovať emisie, lebo je to v záujem záchrany celej planéty. Zároveň však upozornil, že "atmosféra nemá hranice", a na jednej strane ak EÚ vo svojom priestore sprísňuje pravidlá, na strane druhej tým dáva konkurenčnú výhodu krajinám mimo Európy.
,,My sprísňujeme pravidlá pre výrobu ocele v košických železiarňach, ale železiarne z Číny, ktoré vypúšťajú obrovské množstvá emisií, budú mať túto oceľ lacnejšiu a budú mať výhodnejšie postavenie ako košickí oceliari," skonštatoval. A dodal, že EÚ musí nájsť veľmi zodpovedné riešenie, aby zachránila planétu pre budúce generácie, ale zároveň aby nepripravila teraz o prácu tisíce ľudí v Európe.
