Poslanci Európskeho parlamentu (EP) priajli rokovaciu pozíciu k novým pravidlám na obmedzenie rizík spojených s umelou inteligenciou (AI) a na podporu jej etického využívania. S reguláciou AI súhlasí väčšina slovenských europoslancov.
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že nové pravidlá musia byť zamerané na obmedzovanie rizík spojených s AI a podporu jej využívania na etickom základe. Víta pravidlá a povinností pre poskytovateľov ako aj používateľov, a to v závislosti od úrovne rizika, ktoré môže AI vytvárať. „Užívateľské systémy by sa mali radiť do rizikových skupín, pričom tie s najvyššou mierou rizika budú označené ako neakceptovateľné a vylúčené z prevádzky v EÚ. Panujú obavy, že súčasný rýchly rozvoj umelej inteligencie bude mať negatívny dopad na spoločnosť a jej fungovanie,“ povedala M. Beňová.
Podľa Lucie Ďuriš Nicholsonovej (Jablko) je AI akoby krok pred ľuďmi, preto ju treba regulovať, aby zostala fantastickým nástrojom v rukách ľudí a nie hrozbou, napríklad pri šírení hoaxov a dezinformácií. „O to sa snaží europarlament a pozerá sa na to celý svet. Sme prví, ktorí chceme regulovať umelú inteligenciu,“ konštatovala. Dodala, že treba konať rýchlo, keďže sa môže stať, že kým sa európske inštitúcie na regulácii dohodnú, vývoj AI sa opäť posunie a legislatíva bude zastaraná už v momente svojho schválenia.
Eugen Jurzyca (SaS) uviedol, že hoci sa s AI spájajú určité hrozby, nesmie to odrádzať od jej vývoja. Treba „ju nechať bežať“ a monitorovať. AI dokáže zvyšovať produktivitu práce a už dnes je možné využívať ju vo vzdelávaní, v zdravotníctve či v práve. Upozornil na graf, podľa ktorého EÚ investuje do AI dramaticky menej než USA alebo Čína. „Aj preto by sme si mali dať záležať na kvalite regulácie v EÚ. Keď zaregulejeme tak, aby sa jej dalo dýchať, tak tie investície začnú chodiť aj do Únie,“ povedal. Briti to podľa neho zobrali vážne a na reguláciu UI vynakladajú desaťkrát menej prostriedkov než EÚ.
Martin Hojsík (PS) prirovnal AI k ohňu, lebo má byť dobrý sluha, ale nie zlý pán. Privítal jasné pravidlá pre jej fungovanie, aby neslúžila na sledovanie ľudí ako v sci-fi filmoch. „Nesmieme dovoliť jej zneužitie proti našim občianskym slobodám a súčasne musíme dokázať využiť jej prínosy, napríklad pri vývoji nových liekov. O to sa snaží europarlament,“ povedal Hojsík. Tvrdí, že aj stroje sa môžu mýliť, ale na rozdiel od ľudí za to nepreberajú zodpovednosť.
Miriam Lexmann (KDH) privítala, že EP sa podarilo prijať pozíciu k prvému legislatívnemu rámcu o umelej inteligencii. „Mojou prioritou bolo dosiahnuť, aby algoritmy, ktoré používajú sociálne siete na zobrazovanie konkrétneho obsahu, boli zaradené medzi vysokorizikovú AI. To sa podarilo, čo považujem za dôležité v kontexte boja proti šíreniu dezinformácií, ale aj s ohľadom na ochranu psychického zdravia používateľov sociálnych sietí, najmä deti a mladých ľudí,“ vysvetlila. Algoritmy totiž odporúčajú obsah, ktorý sa snaží mladých ľudí udržať čím dlhšie na danej sieti bez ohľadu na to, že to posilňuje ich sebapoškodzovacie správanie či samovražedné myšlienky.
Podľa Petra Polláka (OĽaNO) môže AI ľuďom v živote pomôcť, ale aj veľmi uškodiť. „Preto musíme mať pre umelú inteligenciu jasné a bezpečné pravidlá, ktoré budú striktne pod kontrolou. Inak hrozí, že niekto umelú inteligenciu zneužije alebo využije na šírenie klamstiev, hoaxov a dezinformácií v neprospech ľudstva,“ povedal.
Michal Wiezik (PS) konštatoval, že AI je už bežnou súčasťou našich životov, či ide o filtrovanie spamov alebo vyhľadávanie najrýchlejšej cesty do cieľa. „Okrem obrovských príležitostí a ziskov však prináša aj riziká. Preto treba hľadať účinné spôsoby, ako jej prípadnému zneužívaniu predchádzať. Legislatíva má zabezpečiť, aby bola jej používanie bezpečné a dôveryhodné.“
Robert Hajšel (Smer-SD) je pri rýchlom napredovaní AI za jasné pravidlá, ochranu súkromia a zákaz škodlivých aktivít, kde sa umelá inteligencia využíva. „Podporujem úplný zákaz systémov diaľkovej biometrickej identifikácie, ktoré bez súhlasu dotknutej osoby, len na základe zosnímania našej tváre z diaľky a bez nášho vedomia, vedia určiť našu identitu, či už sme na ulici, na letisku, v aute, kine, alebo divadle. Je to zásah do súkromia spojený s obrovskými rizikami úniku informácií a ich zneužitia, a to nielen dospelých, ale aj maloletých a najzraniteľnejších,“ zdôraznil R. Hajšel.
Ďalšie dôležité správy
