Europoslanci chcú dohľad europarlamentu nad posudzovaním národných plánov obnovy

Europoslanci v utorok hlasovali o tom, že Európsky parlament (EP) by mal mať dohľad nad posudzovaním národných plánov obnovy a odolnosti, ktoré bude posudzovať Európska komisia a Rada EÚ.

Súhlas s dohľadom zákonodarného zboru nad týmto procesom vyslovili aj slovenskí europoslanci z rôznych politických skupín. Výsledok hlasovania bude známy vo štvrtok.

Prvé zálohové platby

Robert Hajšel (Smer-SD) odkázal, že inštitúcie EÚ musia čím skôr schváliť národné plány obnovy, ktoré do Bruselu poslali vlády členských štátov vrátane Slovenska, aby sa už počas leta prvé zálohové platby dostali k tým, ktorí to najviac potrebujú na prekonanie dôsledkov pandémie.

,,Úžitok z peňazí, ktoré si EÚ po prvý raz požičiava na kapitálových trhoch, musia pocítiť všetci. Tieto zdroje musia ísť aj do obnovy nemocníc, škôl a infraštruktúry a musia rozumne dopĺňať financie zo štrukturálnych eurofondov," uviedol.

Podľa jeho slov financované projekty spoločnosť musia posunúť dopredu aj pri zelenej a digitálnej transformácii. ,,Nakladanie s týmito zdrojmi, aj zo strany slovenskej vlády, budeme v europarlamente pozorne monitorovať," dodal.

Ivan Štefanec (KDH) poznamenal, že je povinnosťou, nie právom EP kontrolovať míňanie peňazí, ktoré patria Európanom.

,,Osobitne v prípade plánu obnovy za vyše 700 miliárd eur je dôležité, aby nazmar nevyšiel ani jeden cent. Dôležitú úlohu bude mať aj Európska prokuratúra, ktorá bude dohliadať na to, aby boli zdroje použité správne a nešli do vreciek podvodníkov," spresnil.

Doplnil, že europarlament by mal byť čo najviac zapojený do posudzovania národných plánov obnovy aj preto, aby preveril, či sú národné ciele v súlade so stratégiami EÚ v oblasti digitalizácie, zelenej politiky či energetickej bezpečnosti.

Vyššia transparentnosť vďaka pripomienkam

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) ocenila, že cez nástroj obnovy a odolnosti, ktorý je jadrom ozdravného plánu, má takmer 673 miliárd eur smerovať na podporu priorít, ako digitálna a zelená transformácia, konkurencieschopnosť či politika pre budúce generácie.

,,Je kľúčové, aby plány obnovy členských štátov komplexne a vyvážene prispievali k ich dosiahnutiu. Aj keď Európsky parlament nemá právomoci zasahovať do plánov obnovy, jeho dohľad a pripomienky určite prispejú k vyššej transparentnosti celého procesu," uviedla.

Monika Beňová (Smer-SD), ktorá je kvestorkou EP, zdôraznila, že z hľadiska zabezpečenia demokratického dohľadu by mala eurokomisia pravidelne informovať europoslancov o stave posudzovania národných plánov obnovy.

,,Súčasťou ich kontroly má byť aj to, že mali byť pripravované v strategickom dialógu, do ktorého mali byť zapojené miestne a regionálne samosprávy, sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti, mládežnícke organizácie a ďalší vrátane demokratickej opozície. Nič z toho sa na Slovensku neudialo," opísala situáciu.

Vyššie dane alebo dodatočný rast

Michal Šimečka (PS) upozornil, že vytvorenie fondu obnovy po koronakríze bolo odpoveďou populistom, ktorí radi ,,veštia" zánik Únie.

,,Dohodli sa na ňom všetky členské štáty a v najbližších dekádach ho budeme postupne splácať z nových spoločných zdrojov. V stávke je budúcnosť Európy. Preto budeme v europarlamente dohliadať na to, aby bol fond využitý s maximálnou efektivitou a transparentnosťou. Ak sa nám to podarí, vďaka zavedeným reformám nás bude čakať modernejšia, bohatšia a odolnejšia Európa," vyjadril nádej.

Eugen Jurzyca (SaS) plány obnovy vníma nielen ako príležitosť pre EÚ, ale aj riziko, lebo zatiaľ je istý len nový spoločný dlh.

,,Otázka je, ako bude v budúcnosti splatený - vyššie dane alebo dodatočný rast," uviedol. Podľa neho finančná kríza ukázala, že nie všetky investície sú ,,dobré", ale sú aj ,,zlé", ktoré neprinášajú dlhodobé zlepšenie kvality života, ale len ilúziu prosperity. 

,,Kým v minulosti spôsobili hospodárske problémy bubliny v nehnuteľnostiach a v dlhopisoch, tentokrát môžu byť rizikom neuvážené a neefektívne zelené a digitálne investície," skonštatoval.