Slovenské zdravotníctvo potrebuje komplexné opatrenia, nielen čiastočné riešenia. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola zameraná na postupy Ministerstva zdravotníctva v rokoch 2018 až 2023 v oblastiach ako hospodárenie zdravotníckych zariadení, koncesné zmluvy, náklady na správu stavieb, verejné obstarávanie a posilnenie zodpovednosti manažmentu za výsledky.
„Napriek prijatiu čiastočných opatrení, stále chýba komplexná úprava finančného riadenia, funkčný systém využívania informačných systémov poskytujúcich dáta v čo najširšom spektre verejnej politiky zdravia i lepšie nastavenie osobnej zodpovednosti,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Kontrolóri odporúčajú parlamentnému výboru pre zdravotníctvo, aby zaviazal vládu žiadať od rezortu zdravotníctva ucelenú koncepciu udržateľného finančného riadenia zdravotníctva.
Zásadný problém je stále hospodárenie štátnych zdravotníckych zariadení. Tie naďalej generujú straty, zadlžujú sa a platia faktúry vo výraznom časovom oneskorení. Ku koncu minulého roka malo 13 najväčších nemocníc záväzky cez miliardu eur a faktúry po lehote splatnosti v hodnote takmer 700 miliónov eur. Priemerné oneskorenie platieb bolo 397 dní. „Rizikom je aj to, že značná časť dlhov nemocníc sa dostala do súkromných rúk a ich vymáhanie s penále môže výrazne zaťažovať rozpočet zdravotníctva,“ zdôraznila Henrieta Crkoňová.
NKÚ upozornilo aj na personálnu nestabilitu na ministerstve zdravotníctva, kde za šesť rokov prišlo k deviatim zmenám na poste ministra. Ďalšou problematickou oblasťou je centralizácia a zefektívnenie riadenia procesov. V rámci Plánu obnovy a odolnosti sa totiž Slovensko zaviazalo k reforme centralizácie riadenia najväčších nemocníc a k zriadeniu Útvaru centrálneho riadenia. Tento proces však oproti pôvodným plánom mešká.
Ďalšie dôležité správy
