Vývoj platov v súkromnej sfére na Slovensku za posledné roky zaostáva za susednými krajinami V4. Podľa makroekonomického analytika Mariána Kočiša priemerné platy na Slovensku síce v posledných rokoch v nominálnom vyjadrení rástli slušným tempom, ale z veľkej časti sa na tomto raste podieľali viacnásobné valorizácie platov v štátnej sfére. Medzi rokmi 2016 až 2023 v porovnaní so susedmi rástli naše platy v súkromnom sektore menej ako polovičným tempom. Na základe daňového reportu spoločnosti Forvis Mazars čistá mzda v súkromnom sektore na Slovensku od roku 2016 stúpla o 40 percent, zatiaľ čo v ostatných krajinách V4 to bolo medzi 84 percentami až 90 percentami. Poľsko a Maďarsko zaznamenali výrazný rast HDP, čo sa odzrkadľuje aj v ich ekonomickej výkonnosti.
Slovenské dane a odvody
„Zamestnanci v súkromnej sfére na Slovensku dostanú zo svojej superhrubej mzdy iba 51 percent. V Poľsku je to 57 percent a v Maďarsku 59 percent a v Česku 61 percent. Možno teda konštatovať, že máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie z krajín V4,“ uvádza analytik Kočiš. Podľa jeho slov tiež stagnujúca konvergencia k priemeru EÚ-27 nepridáva na optimizme. Odborník upozorňuje, že Slovensko a Česko v ostatných rokoch v konvergencii ekonomického výkonu k priemeru EÚ stagnovali, pričom dynamika HDP Poľska a Maďarska bola výrazne lepšia.
Daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku je teda vyššie ako u našich susedov, čo má negatívny vplyv na čistú mzdu zamestnancov. Tento faktor, spoločne s absenciou výrazného ekonomického rastu a potrieb konsolidácie verejných financií, môže podľa Kočiša v budúcnosti ešte zväčšiť mzdový rozdiel v neprospech Slovenska. Ako riešenie vidí výraznejšie zameranie sa na podporu znalostnej ekonomiky. Investície do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj efektívna implementácia nových technológií do výrobných procesov, môžu pomôcť zvýšiť pridanú hodnotu produkcie, a tým aj konkurencieschopnosť a mzdovú úroveň v krajine.
Podnikateľská atraktivita Slovenska
„Zníženie konkurencieschopnosti prostredia sa prejaví aj v nižších mzdách, respektíve v ich pomalšom raste. Už teraz je Slovensko v rámci World Competitiveness Ranking na 53. mieste, zatiaľ čo Maďarsko obsadzuje 46. a Poľsko 43. priečku. Česko je lídrom regiónu, pričom z pohľadu konkurencieschopnosti je na 18. mieste,“ varuje analytik. Kľúčovými výzvami pre Slovensko teda podľa jeho slov zostáva podpora súkromného sektora a cieľavedomá práca na pritiahnutí talentov, ktoré budú nevyhnutné pre ďalší ekonomický rast a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov.
Ďalšie dôležité správy
