Slovenské firmy čaká rok, počas ktorého sa rozhodne o ich prežití. Dobrá správa je, že nosné odvetvia by sa s oživením exportných trhov a novými výrobnými projektmi mohli začať spamätávať. Horšia, že priemysel ostáva na krízami zraniteľnom výrobno-montážnom základe. Rovnako ako v minulosti by mohol získať šancu vyrásť na inováciách, znovu aj pri neradostnej situácii slovenskej vedy. No rovnako ako predtým najpravdepodobnejší scenár hovorí, že mu ju vláda opäť premrhá.
Niežeby hlavný problém slovenskej podnikovej sféry na rok 2010 bolo práve hľadanie najvhodnejších tém na svetovo špičkový výskum. Je to omnoho prozaickejšie a – menej perspektívne. Hneď na začiatku roka zažijú možno najťažší úder celej krízy. Bude to takmer rok potom, ako zasiahla veľké krajiny Ameriky, západnej Európy, Ázie.
Kolobeh prvotnej a druhotnej platobnej neschopnosti, krachujúcich firiem, ktoré následne prepúšťajú ľudí, sa uzatvára ďalším poklesom dopytu, ktorý odoberá firmám biznis, do nepríjemnej špirály. Hoci sa ešte koncom novembra začalo hovoriť o odraze od dna, merané nezamestnanosťou si podniková sféra dno užije až počas roka 2010. S temným sprievodom početných úpadkov firiem.
Najsilnejšie odvetvie, automobilový priemysel, bude stále iba hľadať formu z predchádzajúcich rokov. Trojica finalizačných závodov automobiliek znovu zaostane za dlhodobými výrobnými plánmi, respektíve pôjde na upravené. Ešte viac než v roku 2009 budú sledovať každý náznak oživenia dopytu. Ak príde, bude veľmi pozvoľný, no reálny. Na rozdiel od roku 2009, keď značná časť autopriemyslu mohla podliehať dopytovej bubline zvanej šrotovné. Teraz ňou bude trpieť.
Dobrá správa je, že v druhej polovici roku začne brandža brať ľudí a koncom roku zaberie aj vo výrobe. Vtedy, ako už niekoľkokrát, opäť raz zaberie impulz zvaný Volkswagen Slovakia. Pri pohľade na vývoj nosnej ponuky globálneho autopriemyslu priam príznačne – po luxusných terénnych obludách príde masová výroba autíčok „Novej malej rodiny“, aké niektorí výrobcovia ešte nedávno pridávali k limuzínam a offroadom zadarmo. Teraz na ne, rovnako ako slovenská ekonomika, upierajú pohľad plný nádeje.
Ďalšie sektory, vrátane výrobcov spotrebných tovarov, budú trpieť pre oslabenú kúpyschopnosť domácností, keď bude podľa odhadov najmenej okolo trinástich percent kulminovať nezamestnanosť a ľuďomsa sa skončia výpovedné lehoty a dôjdu peniaze z odstupného. Na koniec ťažkých časov budú tak pre oslabenú výrobnú aktivitu, ako aj utlmený obchod čakať aj dopravné firmy. Ich kamióny budú ďalej parkovať na dvoroch lízingoviek.
Svetlou výnimkou bude výroba domácej elektroniky. Nitrianska Sony pohltí zvyšky výroby a časť dizajnového centra španielskej sestry. Dvojica fabrík Samsungu rovnako ukazuje, prečo je dobré neustále zvyšovať sofistikovanosť výroby a pridávať čoraz náročnejšie aktivity. V Galante aj počas krízy rozbehli bestseller budúcnosti – televízory s LED obrazovkami.
Bez boja
Na slovenský priemysel bude nepochybne vplývať aj ekonomický, no vysoko nevypočítateľný faktor – parlamentné voľby na začiatku leta. Nádeje si robiť netreba, pozitívne vplyvy to nebudú. Vládna garnitúra pod taktovkou Roberta Fica ešte v roku 2009 ukázala, že je schopná všeličoho, no motív pomôcť podnikaniu nepozná. „Nepomoc“ má dva základné rozmery.
Po prvé, štátne zákazky. Ich vplyv na priemyselnú produkciu rozhodujúci nie je. Reálne znepokojenie by mal vo firemnej sfére vzbudzovať obstarávací a finančný manažment vládnych projektov. Spôsoby obstarávania sú hlavný faktor, pre ktorý sa v snahe odtrhnúť si aspoň zo štátnej časti trhového koláča krivia charaktery firiem. A v čoraz neznesiteľnejšej miere sa rozmáha najnebezpečnejší prvok ekonomickej kriminality – korupcia. Po druhé, všetkým možným len nie racionálnym konkurenčným bojom predražované zákazky účinne zhoršujú stav verejných financií. Efekt pre firmy? Substitučný efekt vo financovaní verejného dlhu hrozí vytláčať z ekonomiky korporátne investície – v časoch, keď ich bude najviac potrebo- vať.
Viac než o aktuálnu situáciu ekonomiky, s ktorou sa podnikatelia najlepšie popasujú sami, by sa vláda mala starať o priebežné zvyšovanie kondície podnikovej sféry. Tak ako medzi firmami uspeli tie, ktoré aj v ťažkých časoch dobrým riadením každej oblasti podnikania ostali obchodne, personálne aj finančne v hre. Pomohli im výlučne inovácie.
Pri nielen urečnenom, ale aspoň trochu pozitívnom postupe vlády by aj na Slovensku mohla vzniknúť relevantná výskumná a inovačná infraštruktúra. Aj napriek doterajšiemu nezmyselnému prístupu má Slovenská republika, sediac na vreciach peňazí s názvami operačných programov pre vzdelávanie a výskum a vývoj, v rukách finančné zdroje. Rozvojové impulzy sú možno na dosah ruky. Ibaže, ako už toľkokrát, rukou vládnych zásahov by musela hýbať kompetentná hlava.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto - Profimedia.cz
