V prípade benzínov spôsobuje vyššiu cenu vyššia spotrebná daň. Aj po očistení o nepriame dane je však napríklad priemerná čistá cena 95-oktánového benzínu (priemer za rok 2014 a 2015) najvyššia spomedzi krajín V4 a Rakúska. V prípade vyššej ceny nafty argument rozdielov v nepriamych daniach neobstojí, keďže tie sú u nás v porovnaní s regiónom naopak nižšie.
Cena benzínu a nafty reaguje laicky asi takto: Nahor ide ako raketa, no padá pomaličky ako perie, píše IFP.
IFP zistil, že čerpacie stanice na Slovensku reagujú na zmeny cien ropy na burze najpomalšie v regióne. Analytici to zistili na základe dát - týždenných údajov cien benzínov 95 očistených o spotrebné dane a DPH vo V4 a v Rakúsku z Weekly Oil Bulletin Európskej komisie. Dospeli k záveru, že pri raste cien vstupov (jedným z nich je ropa) o jedno euro, čerpačky pohonné látky takmer okamžite zdražejú o 11 centov. V prípade poklesu cien ropy sú zmeny v zlacňovaní benzínu a nafty štatisticky nevýznamné.
Napríklad po dvoch týždňoch je prenos z jedného eura cien vstupov vo všetkých ostatných krajinách minimálne 50 percent (50 centov) aj do cien pohonných látok, kým na Slovensku sa v koncových cenách odzrkadlí iba jedna tretina. Rakúske čerpacie stanice premietnu do dvoch týždňov dokonca takmer 80 percent (80 centov).
„Motoristi tak za posledných 14 mesiacov tankovali benzín v priemere o sedem centov drahší a pri nafte si priplatili päť centov,“ tvrdia analytici Lucia Šrámková a Branislav Žúdel.
IFP tvrdí, že pri takom významnom poklese cien ropy, aký sme zažili v januári a februári, mohli ceny benzínu a nafty klesnúť ešte výraznejšie.
Priemerné ceny palív sú od začiatku roku 2014 Zdroj: IFP
Pod vyššie ceny by sa teoreticky mohla podpísať aj nižšie koncentrácia čerpacích sietí. Na Slovensku máme približne trikrát menej čerpačiek ako v Česku. Ak sa však zohľadní nižší stupeň motorizácie na Slovensku, tento rozdiel sa stráca, tvrdí IFP.
Hoci trojka Shell, Slovnaft a OMV na našom trhu obsluhuje až 40 percent všetkých čerpacích staníc, nedochádza k cenovému kartelu, čo potvrdili závery Protimonopolného úradu.
Pre nespokojnosť s cenami benzínu a nafty bol navštíviť minulý mesiac Slovnaft minister hospodárstva Pavol Pavlis. Ten po stretnutí, na ktorom mu vysvetlili cenotvorbu a proces vyhladzovania cenových výkyvov, priznal, že všetko je s kostolným poriadkom a ceny pohonných látok skutočne kopírujú vývoj v EÚ. Slovnaftu zaželal, aby sa vyhol prudkému zdražovaniu v prípade, že cena ropy pôjde nahor.
Slovnaft sa podľa hovorcu Antona Molnára k cenotvorbe kvôli konkurenčnému boju nevyjadruje.
Budú ceny benzínu a nafty ešte zdražovať?
Ceny ropy ďalej klesajú a americká ropa WTI dosiahla minulý týždeň najnižšiu úroveň za posledných šesť rokov (42 dolárov za barel). Pád cien nadviazal na vývoj spred dvoch týždňov, kedy došlo k prepadu cien takmer o desatinu. Až do stredy klesala aj cena ropy Brent, ktorá sa tak dostala nad 53 dolárov za barel, ale stále nedosiahla dno z 13. januára, keď sa Brent dostal pod 49 dolárov.
Obrat v cenách ropy spôsobilo zasadnutie americkej centrálnej banky Fed, kde šéfka Janet Yellen opäť naznačila, že ak sa výsledky na trhu práce ešte vylepšia, Fed začne s rastom základnej úrokovej sadzby. Brent okamžite zdražel o päť percent a dosiahol úroveň na takmer 56 dolárov za barel, na úrovni ktorej sa drží aj v pondelok a WTI šla hore o štyri percentá nad 47 dolárov za barel.
Dopady stále lacnej ropy kompenzuje slabé euro, ktoré sa pohybovalo ešte minulý týždeň na úrovni 1,06 dolára za euro, v pondelok mierne posilnelo na kurz 1,09. Tento fakt sa podpisuje aj pod mierne zdražovanie benzínu a nafty na našich čerpačkách.
„Cena benzínu je stále podhodnotená o šesť až sedem centov a cena dieselu o jeden cent. Dôvodmi tejto skutočnosti je neobvykle pomalá reakcia slovenských distribútorov na rast cien palív v Rotterdame a takisto slabé euro, ktoré zdražuje ropu obchodovanú v dolároch,“ tvrdí pre TREND.sk analytik X-Trade Broker Kamil Boros. Čo sa týka vývoja, tak očakáva pokračovanie rastu cien palív, a to minimálne dva až tri týždne a až následne sa premietne pokles ceny ropy Brent do lacnejšieho tankovania.
Kurz eura k americkému doláru Zdroj: xe.com
Dôvodom nízkej ceny je pretlak ropy na trhu, ktorú spôsobili Američania a zároveň nová politika združenia OPEC. USA v rokoch 2007 až 2009 vyprodukovalo priemerne 5,1 milióna barelov ropy denne, zároveň sa denne doviezlo 9,6 milióna barelov ropy a a spotrebovalo 14,7 milióna barelov ropy každý deň.
Situácia sa podľa analytika Trim Broker Tomáša Plaveca zásadne zmenila, pretože USA vyprodukuje najnovšie až 9,2 milióna barelov denne, dovoz z krajín OPEC klesol o tretinu na 6,8 milióna barelov denne a spotrebuje sa niečo nad 15 miliónov barelov denne. Na trhu došlo k skokovitému rastu produkcie, ktorá sa udiala za posledné dva roky. „USA, ktoré sú najväčším spotrebiteľom ropy na svete, sa stal aj najväčší producent. Jeden z najväčších odberateľov od OPEC sa stal zrazu konkurentom a na trhu ostávali milióny barelov ropy, ktoré ešte pred pár rokmi USA importovali,“ tvrdí T. Plavec.
Medzi USA a lídrom OPECu Saudskou Arábiou momentálne prebieha konkurenčný boj. V minulosti to prebiehalo tak, že ak cena ropy klesala, OPEC sa dohodol, že zníži produkciu, aby cenu vyhnal nahor. Saudská Arábia tento model zrušila a začala produkciu ovplyvňovať na vlastnú päsť - bez dohody s ostatnými ropnými krajinami. Zistila, že aj keď obmedzí produkciu, cenu kvôli Američanom vyženie nahor len obmedzene. Rizikom je fakt, že stratí podiel na trhu.
„Producenti z OPEC majú svoj cieľ. Sú si vedomí toho, že majú nižšie produkčné náklady. A preto dokážu produkovať ropu aj pri relatívne nízkych cenách, zatiaľ čo „noví“ producenti postavení na nových technológiách nie. Tí potrebujú vyššie ceny, aby bola prevádzka rentabilná,“ tvrdí T. Plavec. OPEC dokáže ziskovo fungovať už pri cenách 30 až 40 dolárov za barel, ale Spojené štáty potrebujú ideálne 65 dolárov. Cieľom teda je, aby cena ropy nebola zbytočne nad 60 dolármi za barel, aby tak nenahrávali americkej konkurencii. Kto dlhšie vydrží, vyhrá.
