Slovenská ekonomika by mala v tomto aj budúcom roku vzrásť o 2,5 percenta. Predpokladá to Národná banka Slovenska v aktuálnej predikcii, ktorú zverejnila v stredu. Mierne tak zhoršila svoj odhad z letnej prognózy. Inflácia by mala v budúcom roku dočasne zrýchliť na päť percent z tohtoročných troch percent, následne sa vráti na nižšie úrovne.
Vo svete naďalej vládne veľká neistota
„Ak by som mal v jednej vete zhrnúť našu jesennú prognózu, čo čaká ľudí na Slovensku a našu ekonomiku, tak by som asi použil nasledovnú vetu - solídny rast napriek silnému protivetru,“ zhodnotil na tlačovej konferencii guvernér NBS Peter Kažimír. Upozornil, že vo svete naďalej vládne veľká neistota a odďaľuje sa zotavenie ekonomík kľúčových obchodných partnerov SR. Popritom prichádza nevyhnutná a veľmi potrebná konsolidácia verejných financií. „Toto všetko dočasne stlmí výkonnosť ekonomiky a posunie infláciu na vyššie úrovne,“ avizoval.
Centrálna banka očakáva, že budúci rok do istej miery odznejú podporné opatrenia v oblasti energií a ich ceny sa do veľkej miery zreálnia s trhovým vývojom. Pozitívnou správou však podľa Petra Kažimíra je, že táto situácia neprinesie pokles životnej úrovne na Slovensku, neochromí rast ekonomiky a trh práce ostane naďalej stabilný. V tomto roku majú reálne mzdy vzrásť o 3,8 percenta, budúci rok o 0,2 percenta.
Konsolidácia bola potrebná
Ak by nedošlo ku konsolidácii, odhad rastu ekonomiky v budúcom roku by bol podobný ako v lete, teda okolo troch percent. „Treba však povedať, že pri absencii konsolidácie by ekonomika čelila rizikám nižšieho ratingu, možných nečakaných pohybov na výnosoch štátnych dlhopisov a podobne. To, že prichádza konsolidačný balíček, tieto riziká v značnej miere znižuje, ale konsolidácia si samozrejme vyžiada svoje náklady,“ priblížil výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth.
Infláciu budúci rok potiahnu nahor predovšetkým dva vplyvy. „Vychádzame z toho, že sa zreálnia ceny plynu pre domácnosti a zároveň tu máme konsolidačný balík, ktorý obsahuje mnohé daňové opatrenia, ktoré zrejme potlačia ceny nahor. V ďalšom roku 2026, po odznení týchto vplyvov a aj vplyvom toho, že sa nám trochu ochladí ekonomika, by sa inflácia znovu mala vracať naspäť na tie bežné úrovne,“ doplnil Horváth. Rast cien by sa tak mal o dva roky dostať opäť pod hranicu tri percentá.
Deficit verejných financií
Centrálna banka odhaduje deficit verejných financií v tomto roku 5,7 percenta hrubého domáceho produktu. Ak by neprišlo ku konsolidácii, očakávala by podľa Horvátha v najbližších rokoch jeho mierny pokles k úrovniam okolo piatich percent. Po započítaní schváleného balíčka by mal schodok klesnúť k deklarovanému cieľu okolo 4,5 percenta v rokoch 2025 aj 2026.
Ďalšie dôležité správy
