Ak by niekto pred rokom tvrdil, že v roku 2009 presiahne hodnota slovenského HDP 73 miliárd eur, bol by vzhľadom na vtedajšie prognózy označený za optimistu. V čase, keď sa o hospodárskej kríze ešte nehovorilo, boli odhady zreteľne skromnejšie.
V budúcom roku sa Slovensko k tejto hodnote pravdepodobne bez problémov dopracuje. Napriek tomu očakávaný vývoj skôr sklame, než poteší. Ešte pred pár týždňami to vyzeralo, že krajina bude na tom oveľa lepšie.
Jeden z najlepších
Prvý oficiálny odhad o budúcoročnom vývoji slovenskej ekonomiky vo svetle krízy prišiel z Bruselu. V predchádzajúcich odhadoch patrila Európska komisia skôr k opatrným.
Prvý deň po Dušičkách zverejnila odhad na úrovni 4,9 percenta. O deň neskôr prišli s odhadom analytici ministerstva financií. Z prognózy 6,5-percentného rastu, ktorá sa objavila pri návrhu štátneho rozpočtu, spustili takmer dva percentné body.
„Tento odhad považujem za realistický. Hospodársky rast už nepotiahnu vývoz ani súkromné investície, no výraznejšiemu spomaleniu zabránia rastúca spotreba domácností a verejné investície,“ komentuje rezortné výpočty hlavný analytik TREND Analyses Ján Kovalčík.
Pripomína, že po tohtoročnom výpadku by sa budúci rok mala naplno rozbehnúť výstavba diaľnic a mýtneho systému prostredníctvom PPP projektov, s oneskorením sa naštartuje čerpanie eurofondov. No i tak možno súhlasiť s premiérom, že pravdepodobne pôjde o jeden z najvýraznejších rastov v EÚ. Národná banka Slovenska vlastnú prognózu zverejní v decembri.
Mediálnym priestorom sa už prehnal prvý dôsledok revízií – nižšie príjmy rozpočtu v roku 2009. Oficiálne čísla rezort financií do uzávierky TRENDU nemal, neoficiálne sa predpokladá výpadok nad 330 miliónov eur.
Kým zákon roka neprejde parlamentom, nevedno, či sa problém bude riešiť znižovaním výdavkov alebo aj zvyšovaním deficitu. Predseda vlády Robert Fico zatiaľ naznačil, že chce sekať peniaze na obranu a v žiadnom prípade nechce siahať na takzvané sociálne výdavky.
Otáznik zamestnanosti
Veľký otáznik visí nad tým, či Slovensko čaká po štyroch rokoch rast nezamestnanosti. Ministerstvo financií v prognóze hovorí o raste zamestnanosti o 0,1 percenta. Politikom tak dáva možnosť hovoriť, že pracovných miest cez krízový rok neubudne. A nezamestnanosť by mala ďalej klesať.
Napriek tomu, že možno očakávať zintenzívnenie trendu nárastu zahraničnej pracovnej sily. „Istým rizikom vývoja nezamestnanosti by mohol byť návrat časti z vyše siedmich percent slovenskej pracovnej sily pôsobiacej v zahraničí. Najmä v problematických sektoroch ako je stavebníctvo,“ upozorňuje analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
Domáce firmy zatiaľ o prepúšťaní ľudí veľmi nehovoria. Napriek tomu, že správy o rušení pracovných miest sa v médiách stali mimoriadne populárnymi.
Dosiaľ najväčší prieskum nálad a očakávaní, ktoré panujú v súkromnom sektore, spravili Podnikateľská aliancia Slovenska a denník Sme. Viac ako 160 firiem odpovedalo na otázku, či uvažuje o prepúšťaní. Kladne odpovedala len pätina.
Pomerne pozitívnu perspektívu očakávajú firmy i pri odhadoch ziskovosti. Hoci dve tretiny (z viac ako dvesto respondentov) očakáva pokles, nemalo by ísť o zásadné prepady. Väčšina neočakáva, že ich zisk poklesne o viac ako jedenásť percent.
Približne polovica z firiem uvažuje o poklese investícií oproti pôvodne plánovanej výške. Podobne ako pri očakávaní poklesu ziskov a tržieb ani v tomto prípade by nemalo ísť o zásadné škrty.
Rany a stimuly
S problémami by sa mohli stretnúť menšie slovenské firmy so slovenskými vlastníkmi. Najmä také, ktoré robia pre úzky okruh zákazníkov a sú buď ľahko nahraditeľné, alebo nie sú pripravené na dočasný výpadok zákaziek.
„Mnohí vlastníci vybrali v dobrých rokoch z firiem väčšinu ziskov a priveľmi sa spoliehajú na bankové financovanie. Často takmer výlučne na krátkodobé úvery.
Dlho to bez problémov fungovalo, lenže teraz im chýbajúci vankúš vlastných zdrojov či aspoň dlhodobejšie úvery môžu chýbať,“ hovorí J. Kovalčík. Po bezproblémových rokoch sa aj na Slovensku rozšíri problém platobnej neschopnosti, dodáva.
Isté nádeje vkladá ekonomika do prijatia eura. Okrem straty kurzového rizika by ako stimul mohli pôsobiť nižšie úrokové sadzby. Po dvoch razantných zníženiach v uplynulých týždňoch tak dnes kľúčová úroková sadzba dosahuje 3,25 percenta. Slovensko by navyše mohlo z krízy aj ťažiť.
Vyšší tlak na efektivitu materských výrobných firiem by mohol znamenať väčšiu chuť presúvať produkciu tam, kde je to efektívnejšie. No keďže kríza je mimoriadne citlivá politická téma, tento predpoklad sa nemusí naplniť.
Foto - Profimedia.cz
