Výkonnosť slovenskej ekonomiky, meraná dvoma rôznymi ukazovateľmi, sa od roku 2016 vyvíja výrazne odlišne. Podľa údajov o hrubom domácom produkte v parite kúpnej sily na obyvateľa kleslo Slovensko z úrovne 78,5 percenta priemeru EÚ v roku 2015 na 69 percent v roku 2021. Naopak, HDP v stálych cenách rástol v rovnakom období rýchlejšie ako priemer únie, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút finančnej politiky ministerstva financií. Rozdiel medzi nimi nie je pritom iba na Slovensku, ale v rôznej miere v celej EÚ.
Metodické nedostatky
Odlišný vývoj ukazovateľov je podľa inštitútu do veľkej miery spôsobený metodickými nedostatkami. Politika Eurostatu umožňuje revidovať údaje o parite kúpnej sily iba tri roky dozadu. Úpravy, ktoré v roku 2019 vykonal Štatistický úrad, tak medzi rokmi 2015 a 2016 vytvárajú „zlom“ v údajoch.
„Okrem toho, zmena metodiky v roku 2019 viedla k zvýšeniu vykazovaných slovenských cien bývania, ktoré v štatistikách dosahujú dvoj- až trojnásobnú úroveň ostatných krajín. Takýto rozdiel nezodpovedá ostatným štatistikám o cenách nehnuteľností, čo naznačuje nedostatky pri zavádzaní novej metodiky,“ zdôraznil inštitút.
Obsahové rozdiely
Druhou príčinou rozdielov v údajoch sú obsahové rozdiely medzi ukazovateľmi. Kým HDP v stálych cenách meria objem vytvorených tovarov a služieb, produkt v parite kúpnej sily odzrkadľuje množstvo nakúpených tovarov a služieb. „V zatvorenej ekonomike sú si oba ukazovatele rovné. V malých otvorených ekonomikách však medzi nimi môže vzniknúť rozdiel,“ vysvetlil inštitút.
Ceny výrobkov, ktoré Slovensko vyváža na zahraničné trhy, totiž rastú relatívne pomaly. Na druhej strane, ceny dovážaných tovarov a služieb rastú rýchlo. V dôsledku toho objem produkcie vytvorenej na Slovensku každý rok rastie v priemere o 0,5 percentuálneho bodu rýchlejšie ako objem nakúpených tovarov a služieb. „Tieto dva faktory vysvetľujú takmer celý rozdiel (98 percent) medzi vývojom dvoch hrubých domácich produktov na Slovensku,“ zhodnotil inštitút.
Odchylky nie sú raritné
Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá zaznamenáva veľké rozdiely medzi nimi. V krajinách EÚ sa počas rokov 2002 až 2021 ukazovatele v stálych cenách a v parite kúpnej sily rozišli v priemere o takmer osem percent. „Odhadujeme, že výmenne relácie a odlišný spôsob váženia vytvárajú v rámci krajín EÚ odchýlku medzi dvoma druhmi HDP vo výške 5,3 percenta. Rozdielny spôsob zberu dát a v menšej miere aj revízna politika Eurostatu vytvárajú odchýlku 6,3 percenta. V mnohých krajinách sa tieto faktory navzájom kompenzujú, a preto celkový rozdiel dosahuje 7,7 percenta,“ vyčíslil inštitút.
Ďalšie dôležité správy
