Slovenka infikovala ľudské bunky smrteľnou chorobou, výsledkom môže byť liek

Prečo ste odišli zo Slovenska?

Odišla som za vedou, ktorá pre mňa znamená veľmi veľa. Počas štúdia molekulárnej biológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave som pracovala na projekte s priónovými chorobami na Neuroimunologickom ústave SAV...

Prepáčte, čo je prión?

Prión je veľmi nekonvenčný patogén...

Pardon, čo presne je patogén?

Patogén je cudzí prvok v tele, v organizme, ktorý je schopný vyvolať chorobu. Zväčša ide o mikroorganizmus, ktorý parazituje na tele hostiteľa ako napríklad baktéria, cudzopasný červ alebo huba. Môže však ísť aj o jednoduchšiu štruktúru – napríklad vírus alebo práve telu vlastný prión. Prión je bielkovina, ktorej zdravá forma je bežnou súčasťou nervových buniek v tele človeka a iných cicavcov. Bola objavená relatívne nedávno, v súvislosti s hľadaním pôvodcu ochorenia BSE u hovädzieho dobytka.

To je známe skôr pod názvom choroba šialených kráv.

Áno. Práve prióny spôsobovali, že zvieratá trpeli agresivitou, nedokázali kontrolovať stabilitu, chudli a po krátkom čase uhynuli. U človeka sa vzácne vyskytuje niekoľko variantov tejto choroby pod názvom Creutzfeldtova-Jakobova choroba, ktorá je vždy smrteľná. A mňa fascinovalo všetko okolo biológie ľudského priónu a jeho mechanizmu šírenia.

Čím je pre vás prión fascinujúci?

Presná funkcia priónového proteínu je stále neobjasnená. No keď dôjde k drobnej zmene v priestorovom usporiadaní molekúl tohto proteínu, napríklad z dôvodu mutácie, pre organizmus to má fatálne dôsledky. Zmenená forma priónu je mimoriadne odolná voči enzýmom, ktoré likvidujú škodlivé bielkoviny v tele. Dokáže sa viazať na zdravé priónové bielkoviny a zmeniť ich na svoju podobu. V bunkách sa tak hromadia rastúce zhluky pokazených molekúl priónového proteínu, ktorých sa bunka nedokáže zbaviť, až ju napokon celú vyplnia a zahynie. Táto choroba spôsobuje typický špongiový vzor v tkanive mozgu. Bolo mi jasné, že chcem pokračovať v skúmaní podstaty priónu a chorôb, ktoré u ľudí spôsobuje. To však v Bratislave nebolo možné.

Slovenka Zuzana Krejčiová-Rajaniemi pracuje v time nobelistu Stanley Prusinera Zdroj: Archív Z. Krejčiovej-Rajaniemi

Prečo?

Práca na zvieracích priónoch sa robí v laboratóriu s nižším zabezpečením biologického rizika, pretože väčšina zvieracích priónov okrem BSE nie je prenosná na ľudí. Ale pre prácu s ľudskými priónmi je nutné špeciálne laboratórium s výnimkou pre vysoké riziko, ktorých je na svete len asi šesť a na Slovensku v rámci akademického výskumu nie je žiadne.

Išli ste za laboratóriom do Spojeného kráľovstva?

Áno. Vo Veľkej Británii je výskum ľudských priónov asi celosvetovo najštedrejšie financovaný. Dôvodom je, že epidémia variantu Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby okolo roku 2000 vrcholila práve tam. Rátala som s tým, že v tejto krajine budem mať najväčšiu šancu pracovať na výskume ľudských priónov a podala som si prihlášky na doktorandské štúdium na rôzne univerzity v Spojenom kráľovstve.

Koľko Slovákov z vašej generácie, ktorých poznáte, premýšľalo nad odchodom do zahraničia - bola to vo vašom okolí móda, trend alebo nevyhnutnosť?

Nemyslím si, nebola to móda. Bolo nesmierne ťažké získať štipendium na štúdium v zahraničí. Z celého ročníka z asi stovky študentov odišli do zahraničia len traja – dve baby do Francúzska a ja do Škótska. Veľký rozdiel však bol po tom, čo moji rovesníci ukončili doktorantúru na Slovensku – z Facebooku vidím, že asi desiati sú vo svete, hoci nie všetci pokračujú v akademickom výskume. Väčšina z tých, čo ostali na Slovensku, tiež nepokračujú vo výskume, čo je veľmi smutné. Podmienky a motivácia na výskum, bohužiaľ, nie sú veľmi lukratívne. Kvalita vzdelania je na Slovensku veľmi dobrá, aspoň pred desiatimi rokmi to tak bolo. Žiaľ, doktorandské štúdium je aj na Slovensku pyramídová schéma – nadbytok absolventov a nedostatok dopytu a pracovných príležitosti po vyštudovaní. Doktorand je lacná pracovná sila, zväčša je pracovitý, iniciatívny a plný nadšenia a systém to využíva.

Podľa čoho ste si vybrali školu v Edinburghu?

Dostala som dve pozvania na interview – jedno do Londýna na štúdium alzheimera a druhé na univerzitu v Edinburghu na štúdium Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby. V Spojenom kráľovstve sú dve špičkové centrá na výskum priónových chorôb a Univerzita v Edinburghu má jedno z nich – Národné centrum na výskum a monitorovanie Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby. Interview nebolo ľahké, no šlo veľmi dobre, všetci boli veľmi milí. Mali špičkovo vybavený labák a asi už podľa mojich reakcií pri jeho prehliadke im muselo byť jasné, že moja túžba pracovať na výskume priónov je naozaj veľká. Pozíciu som získala a k nej aj štipendium na doktorandské štúdium. Projekt zahŕňal aj možnosť pracovať s ľudskými kmeňovými bunkami. V tom čase pred desiatimi rokmi to bola ohromná príležitosť. Navyše, mesto Edinburgh bola láska na prvý pohľad. Kto ho navštívil, určite súhlasí, že je to neuveriteľne nádherné.

Naplnila škola vaše očakávania?