Kým Dáni v roku 2010 ročne použili podľa údajov komisie len štyri jednorazové tenké plastové tašky, Česi 297 a Slováci či Poliaci dokonca rekordných 466. Najmä na tieto krajiny mieri novo prijatý návrh Európskej komisie, ktorý má igelitkovú posadnutosť obmedziť.

Brusel sa zameral na spotrebu tašiek s hrúbkou menšou ako 50 mikrónov (0,05 milimetrov), čo sú klasické igelitky a mikroténové sáčky pre pečivo, zelenini a ovocie. Tie sa totiž častejšie vyhadzujú do odpadu a v drvivej väčšine ich ľudia použijú len raz.

Daň alebo spoplatnenie tašiek

Členské štáty si môžu vybrať, ktoré konkrétne opatrenia budú pre nich najvhodnejšie. Jedným z riešení je zdanenie alebo spoplatnenie tašiek.

„Každá z krajín doteraz v tejto oblasti postupovala samostatne, niektorým krajinám, najmä škandinávskym, sa podarilo nájsť účinné spôsoby, ako zabrániť tvorbe tohto druhu odpadu,“ vraví pre TREND.sk Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

„Ak by štáty napodobnili tie krajiny, ktoré bojujú proti igelitkám, mohli by sme znížiť dnešnú celkovú spotrebu v Európskej únii o celých 80 percent,“ povedal eurokomisár pre životné prostredie Janez Potočnik.

Slovenské ministerstvo životného prostredia proti igelitkám nezakročilo nijako výrazne ani v minulosti. Hovorca Maroš Stano pre TREND.sk odkázal, že rezort iniciatívu síce víta, pretože zlepší životné prostredie, ale na druhej strane nemá žiadne podklady, ktoré by dokázali, akou mierou igelitky prírodu znečisťujú.

„Štatistikou spotreby igelitových tašiek ministerstvo nedisponuje,“ dodal M. Stano. Obchodným sieťam len odporúčalo, aby spoplatnili igelitky.

Prepad až po spoplatnení

Spomedzi veľkých reťazcov ako posledné koncom júla pristúpilo k spoplatneniu igelitiek Tesco. Hoci ide len o tri centy, dopad na spotrebu bol drastický. „V porovnaní s obdobím pred spoplatnením igelitových tašiek naši zákazníci znížili spotrebu plastových tašiek o viac ako 75 percent,“ povedala pre TREND.sk hovorkyňa Tesco Stores Zuzana Lošáková. Spoločnosť nechcela konkretizovať, koľko igelitiek jej zákazníci spotrebujú.

Tesco predtým motivovalo zákazníkov k využívaniu tašiek na viac použití v rámci vernostného programu Tesco Clubcard. Zákazníci mohli získat "eko-body" navyše, ak si nákup vložili do vlastných tašiek.

V sieti Coop Jednota ročne predajú 20 miliónov tašiek, v Bille takmer šesť miliónov tašiek ročne a v Hypernove sa spotrebuje 2,4 milióna tenkých tašiek.

„Po starostlivom zvážení sme sa rozhodli spoplatniť plastové tašky ešte v roku 2006. Zákazník si ju mohol zakúpiť vtedy za korunu. Faktom je, že plastovými taškami, ktoré sú zdarma, sa neskutočne plytvá. Urobili sme tak dôležitý krok k ochrane životného prostredia, keď sa nám podarilo znížiť ich spotrebu o polovicu,“ vraví pre TREND.sk hovorkyňa Aholdu (Hypernova a Albert) Diana Chovancová Stanková. Kaufland tašky spoplatnil už v roku 2000, keď vstúpili na slovenský trh.

Ekonomické dopady

Plastové tašky sa v obchodoch presadili hlavne vďaka nízkej hmotnosti a odolnosti, avšak tieto vlastnosti sa podieľajú aj na ich rastúcom výskyte v životnom prostredí. Plastové nákupné tašky sa hromadia sa v prírode, najmä ako morský odpad.

Odhaduje sa, že len v Stredozemnom mori pláva okolo 250 miliárd plastových či igelitových útržkov, ktoré vážia asi 500 ton. Ohrozujú ryby a ďalšie morské živočíchy, ktoré ich považujú za potravu, no nie sú schopné ju následne nedokážu vylúčiť.

Pred pár rokmi mala Európska komisia na stole aj návrh na úplný zákaz tašiek. Bol zmietnutý zo stola, uvádza týždenník Der Spiegel. Brusel si vtedy vypracoval štúdiu, ktorá dokázala pozitívne dopady na životné prostredie, ale únii by zrejme hrozili súdne spory od obchodníkov.

Štúdia upozornila, že úplný zákaz igelitiek by narušil medzinárodné obchodné právo a pravidlá vnútorného trhu v EÚ. Napriek tomu to Taliani v júni tohto roka ignorovali a natvrdo zakázali predaj a distribúciu igelitiek. Zákaz by mal aj tvrdý ekonomický dopad – poškodil by 250 až 300 výrobcov igelitiek a sáčkov a nová legislatíva by mohla ohroziť 15- až 20-tisíc pracovných miest.

Autori štúdie vtedy dospeli k záveru, ktorý včera odporúčala Európska komisia: najpriechodnejšie a najefektívnejšie riešenie je zastavenie bezplatnej distribúcie tašiek. Cenu analytici vtedy nespresnili, ale odporučili, aby „bola dostatočne vysoká, aby odradila spotrebiteľov od prílišnej spotreby“.

Daň už pomohla

Spotrebu igelitiek môže znížiť aj daňové zaťaženie. Írsko ju zaviedlo ešte v roku 2002 vo výške 15 centov. Rok po zavedení dane prešlo 90 percent ľudí na opakovane použiteľné tašky a množstvo odpadu z igelitiek kleslo o 95 percent.

Spotreba tašiek na osobu sa znížila na menej ako desatinu pôvodnej úrovne. Daň sa opätovne zvýšila v roku 2007 po tom, čo začala miera využívania tašiek mierne stúpať. Írska vláda na dani zarobila približne 75 miliónov eur a opätovne ich investovala do environmentálnych projektov. Podobné opatrenie zaviedlo napríklad Nemecko, Španielsko či Holandsko.