Hlava rezortu vnútra, ktorý zabezpečuje voľby, poukazuje aj na slovenské osobitosti. „Slováci majú radi kamenné veci – kamenné obchody, kamenné klientske konzultačné centrá... Tomu sa aj zahraničné firmy museli prispôsobiť. Majú radi, keď idú hlasovať osobne,“ uviedol Kaliňák.
Menšiu skupinu, ktorá by využila možnosť hlasovať iným spôsob, podľa neho tvoria stovky, možno tisícky ľudí, ale nie sú to desaťtisíce ani státisíce záujemcov. Náklady na to by sa pritom mohli vyšplhať do miliónov eur.
Problémom by vraj bolo aj zabezpečenie tajnosti volieb. Podľa R. Kaliňáka, by do jedného servera išla identifikácia voliča spolu s jeho hlasom, ale v ďalšom serveri by sa už tieto informácie museli rozdeliť. Po okrskoch by už údaje neboli skontrolovateľné. Pri dnešnom systéme sa dá ľahko skontrolovať, či nedošlo k chybám v zoznamoch voličov, tvrdí minister.
Napríklad v prezidentských voľbách nemôžu ľudia voliť zo zahraničia, a to ani poštou, ani na zastupiteľských úradoch. „Poštové“ hlasovanie znemožňuje skutočnosť, že prezidentské voľby sú dvojkolové. „Svetová poštová únia nevie garantovať časovú lehotu, aby hlasy prišli včas. Preto iba v jednokolových voľbách možno hlasovať poštou,“ vysvetlil R. Kaliňák.
Hlasovanie na zastupiteľských úradoch by zas bolo výhodné len pre tých, ktorí žijú v zahraničí v blízkosti veľvyslanectiev či konzulátov. R. Kaliňák to vysvetlil na príklade USA, kde má Slovensko zastupiteľské úrady len na východnom pobreží. Mnoho Slovákov pritom žije na západnom pobreží, takže pre nich by podľa ministra vnútra bola cesta za hlasovaním veľmi dlhá.
