Z prieskumu tiež vyplýva, že 96 percentám respondentov neprekáža, ak pri kúpe nápoja zaplatia zálohu, ktorá sa im vráti pri spätnom odovzdaní fľaše/plechovky. Na otázku, či zálohovanie ovplyvní ich zvyky pri triedení ostatného plastového odpadu, 77 percent respondentov odpovedalo, že bude triediť plasty tak ako doteraz.
Tri percentá opýtaných priznali, že by triedenie plastov obmedzili. Respondenti sa vyjadrili aj k otázke, či by boli ochotní platiť viac za výrobky z recyklovaného plastu. Takmer 41 percent z nich odpovedalo skôr áno, 39 percent určite áno, sedem percent skôr nie a osem percent určite nie.
„Uvedený prieskum podčiarkuje, že ľudia na Slovensku sú pripravení na zavedenie zálohovania. Na slovenský trh sa ročne uvedie približne miliarda PET fliaš. Aktuálne sme schopní vytriediť 60 percent tohto objemu. Po zavedení zálohovania ich dokážeme vyzbierať až 90 percent a to si myslím, že stojí za to,“ komentoval výsledky prieskumu minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Envirorezort začiatkom novembra 2018 oznámil, že začal s prípravou zálohovania. Vstupné náklady na zavedenie systému by mali byť na úrovni 80 miliónov eur. Rezort odhaduje, že suma za zálohovanie PET fľaše by sa mala pohybovať vo výške 12 centov, pri plechovke by to malo byť desať centov.
Podľa Zuzany Onufer z odboru komunikácie ministerstva životného prostredia je návrh zákona o zálohovaní v súčasnosti v legislatívnom procese. Platiť by mal od roku 2020, pričom so zálohovaním PET fliaš a plechoviek by sa malo začať v roku 2022.
