Obyvatelia Slovenska v rámci V4 platia za potraviny najviac, napriek tomu nimi stále plytvajú. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pri príležitosti Svetového dňa potravy, ktorý sa pripomína 16. októbra.
Zdražovanie spomaľuje, ceny sú však vysoko
Priblížila, že bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 percent zo svojich výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria približne 14 percent z celkových nákladov. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku 11. najnižšie v EÚ. Faktom však je, že vlani boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 percenta.
„U našich susedov z V4 nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás, a to o päť percent ČR, 12 percent Maďarsko a o 28 percent Poľsko,“ spresnila Sadovská, odvolávajúc sa na údaje Eurostatu za rok 2022.
Poznamenala, že tempo zdražovania potravín v tomto roku postupne spomaľuje. „Očakávame, že inflácia potravín by mohla spomaľovať aj v nasledujúcich mesiacoch a ešte viac sa priblížiť k úrovni 10 percent. Avšak v rámci krajín EÚ patríme medzi tie, ktoré majú tento rok jedno z najvýraznejších zdražovaní potravín a nealkoholických nápojov,“ uviedla.
Do koša idú aj nerozbalené potraviny
Priblížila, že na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 16 percent domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi alebo domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi. „Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, keďže podľa údajov Eurostatu si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť niečo cez osem percent domácností v EÚ,“ podčiarkla.
Spresnila, že podľa prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka 2022 zverejnil Eurostat, v roku 2020 pripadalo na jedného obyvateľa SR 83 kilogramov potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 percent. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.
Deň 16. október ako „Svetový deň potravy“ bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete. Kým v bohatších krajinách sa počas tohto dňa rieši téma nových technológií pri produkcii potravinových surovín, v chudobnejších sa rieši, naopak, základný problém, a to nedostatok potravín a hladovanie.
Ďalšie dôležité správy
