Počet ľudí hlásiacich sa k jednotlivým cirkvám dlhodobo klesá, na Slovensku sú napriek tomu dotované zo štátnej pokladnice. Finančný príspevok len v tomto roku ukrojil z rozpočtu 57 miliónov eur. Televízia Joj zisťovala, ako vyzerá odluka cirkví od štátu v okolitých krajinách.
V zahraničí existujú rôzne modely financovania cirkví. Už len v susednom Česku je naplánovaná úplná odluka na rok 2043. Zatiaľ krajina poskytuje príspevok vo výške 2,5 miliardy eur na tridsať rokov. V Rakúsku si veriaci sami platia svoje cirkevné príspevky. V Nemecku zas funguje systém cirkevnej dane, ktorú odvádzajú iba členovia konkrétnych cirkví.
Slovensko poskytuje cirkvám okrem spomínaného príspevku aj rôzne priame a nepriame dotácie. Týkajú sa napríklad financovania učiteľov náboženstva, teologických fakúlt, cirkevných pamiatok či zariadení sociálnych služieb, povedal pre TREND predseda občianskeho združenia Ethos Andrej Lúčny.
Čísla z nedávneho sčítania obyvateľov potvrdzujú, že sa okruh veriacich na Slovensku zužuje. V roku 2001 sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo takmer 69 percent ľudí, v roku 2011 sa počet znížil na približne 62 percent a v roku 2021 klesol ešte viac na necelých 56 percent. Podobný trend evidujeme aj v prípade evanjelickej cirkvi.
Podľa posledného prieskumu agentúry AKO si viac ako polovica respondentov myslí, že by vláda nemala finančne podporovať registrované cirkvi. Súčasná situácia vyhovuje takmer 38 percentám opýtaných.
Ďalšie dôležité správy
