Priemerná slovenská domácnosť minie na nákup potravín mesačne takmer 20 percent výdavkov. Náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria pritom podľa údajov Eurostatu v priemere približne 14 percent z celkových výdavkov. Pri príležitosti nadchádzajúceho Svetového dňa potravy, ktorým je 16. október, na to poukázala analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Vplyv rekordnej inflácie
„Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku, spolu s Francúzskom, ôsme najvyššie v EÚ. V roku 2022 boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 percenta, v roku 2023 dokonca až o 6,7 percenta,“ vyčíslila. V susedných krajinách Vyšehradskej štvorky sú potraviny v priemere lacnejšie. Podľa údajov Eurostatu za rok 2023 to bolo menej o päť percent v Maďarsku, sedem percent v Českej republike a 27 percent v Poľsku.
Analytička pripomenula, že predchádzajúce dva roky 2022 a 2023 boli na Slovensku v znamení rekordne vysokých úrovní inflácie potravín, a to 18,6 percenta a 17,3 percenta. V roku 2024 už ide o podstatne pomalší rast cien, ktorý sa počas prvých ôsmich mesiacov nachádzal v rozpätí 0,1 percenta až 4,9 percenta a dosiahol priemernú úroveň 1,8 percenta.
„Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 18 percent slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi, ale aj domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi,“ priblížila Sadovská. V celej EÚ si podľa Eurostatu mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť v priemere 9,5 percenta domácností.
Plytvanie potravinami
Kým niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní potravinami plytvajú, upozornila analytička. V roku 2021 pripadalo v SR na jedného obyvateľa 99 kilogramov potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali 67 percent. Zvyšných 33 percent tvoril odpad z prvovýroby (štyri percentá), potravinárskeho priemyslu (23 percenta), maloobchodu a distribúcie (tri percentá) a zo stravovacích zariadení (dve percentá).
„Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov, a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach,“ zdôraznila Sadovská. Plytvanie potravinami pritom podľa nej predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
Ďalšie dôležité správy
