Slováci míňajú na potraviny pätinu zo svojich rodinných rozpočtov. Slovensko je tak nad európskym priemerom, náklady európskych domácností na tieto položky tvoria v priemere necelých 15 percent z celkových nákladov. V aktuálnej analýze na to upozorňuje analytička Wood & Company Eva Sadovská. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú pritom na Slovensku siedme najnižšie v EÚ.
Za hranicami sú potraviny lacnejšie
„K priemerným cenám potravín v únii sa však postupne približujeme, nakoľko vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku lacnejšie ako v EÚ už iba o 5 percent. U našich susedov z V4, teda v Českej republike, Maďarsku a Poľsku nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás, a to o 6 percent, 11 percent a 24 percent,“ vyčíslila analytička s odvolaním sa na údaje Eurostatu za rok 2021.
Podčiarkla, že potraviny na Slovensku v tomto roku výrazne dražejú. „Za prvých deväť mesiacov roka 2022 dosiahla priemerná inflácia u potravín 15,7 percenta, v septembri sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 23,3 percenta. Najvýraznejšie sa smerom nahor prepisovali cenovky pri olejoch a tukoch, chlebe a pečive, mliečnych výrobkoch a mäse,“ priblížila.
Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed
Poznamenala, že na Slovensku má síce prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 percent (634-tisíc) obyvateľov. Tento problém sa podľa Sadovskej najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi. „Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 percent obyvateľov,“ uviedla analytička.
Problémom je aj plytvanie
Upozornila, že kým niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú. „Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá približne 100 kilogramov (kg) potravinového odpadu, teda 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten vzniká predovšetkým v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny,“ priblížila s tým, že plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou pre naše peňaženky. „Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur,“ dodala analytička.
Ďalšie dôležité správy
