Téma kvót na prisťahovalcov, ktorých by mali prijať členovia EÚ, vyvoláva na sociálnych sieťach neuveriteľnú vlnu nevôle, plnú rasistických poznámok a bez akéhokoľvek súcitu. Odmietavý postoj mnohých Slovákov sa stotožňuje s výrokmi premiéra Roberta Fica, ktorý s kvótami striktne nesúhlasí.
Český publicista Jiri Hlavenka tento postoj, ktorý sa ničím nelíši od českého premiéra Bohuslava Sobotku, okomentoval tak, že nejde nakoniec o nič iné ako taký drobný test solidarity, či členské krajiny EÚ vedia robiť aj niečo iné, ako naťahovať ruku pre dotácie. „A naša odpoveď bude: Nie, nevieme, vďaka za opýtanie,“ napísal na sociálnej sieti.
Európska komisia predložila strategický plán, podľa ktorého chce prijať 20-tisíc utečencov predovšetkým z Afriky a Blízkeho východu.
- Náš podiel je 1,60 percenta, čo je vyše 300 utečencov. Ak na tento počet použijeme trocha matematiky, ide skutočne o smiešne číslo, keďže na Slovensku žije spolu vyše 73-tisíc cudzincov (strana č. 8), z toho 27-tisíc sú príslušníci tretích krajín, teda mimo EÚ. V prepočte ide 0,43 percenta existujúcich cudzincov na Slovensku, ak to prepočítame na „príslušníkov tretích krajín“, podiel je 1,18 percenta.
- Panika sa zmocňuje politikov preto, že azylová politika je na Slovensku mimoriadne prísna a spomínané číslo, ktoré máme prijať, vzbudzuje u úradníkov oprávnené obavy. Od roku 1993 sme akceptovali z 58-tisíc žiadostí o azyl len 649 cudzincov. Tento rok sme udelili len štyri povolenia. Inými slovami, za 20 rokov slovenskej existencie sme dali azyl len dvojnásobku kvóty, ktorú teraz žiada od Slovenska Európska komisia. Slovensko dáva azyl utečencom z Afganistanu, Somálska a Sýrie.
- Agentúra OSN pre utečencov (UNHCR) vyčíslila počet žiadateľov o azyl v roku 2014 na približne 866-tisíc, čo predstavuje 45-percentný nárast oproti predošlému roku a tiež najvyššie číslo od začiatku vojny v Bosne, keď o azyl požiadalo takmer 900-tisíc ľudí. Kvóta, ktorú sa rozhodla prijať Európska komisia, je preto len kvapkou v mori. V prepočte ide len o niečo viac ako dve percentá všetkých žiadateľov o azyl. Pravidlá na vybranie 20-tisíc utečencov sú prísne. Minulý rok získalo azyl v EÚ 27 spolu 185-tisíc utečencov: každý tretí bol zo Sýrie, zvyšok tvorili Eritrea a Afganistan. Ide o polovicu viac prijatých utečencov s azylom ako v roku 2013. Od roku 2008 členské krajiny EÚ prijali na svoje územie spolu 750-tisíc utečencov, ktorým udelili azyl.
- Nový plán núdzového mechanizmu neznamená, že EÚ bude prijímať nových imigrantov s otvorenou náručou, ako sa to mylne interpretuje. Detaily plánu síce budú známe až na konci mája, terajšie znenie však znamená, že 20-tisíc utečencov, o ktorých komisia informovala, sa už na území EÚ nachádza (v utečeneckých táboroch), ale členské krajiny sa o ne nedokážu postarať. Komisia hovorí o rozptýlení týchto migrantov v celej EÚ, čo by malo zlepšiť ich možnosti asimilovať sa na podmienky danej krajiny. Realita však môže byť, že schengenský priestor umožní ľubovoľný presun migrantov v rámci krajín. To znamená, že migranta zo Sýrie na Slovensku nemožno zviazať, aby ostal v krajine určenia.
- Prerozdeľovanie migrantov je veľká neznáma, ale prijímajúci členský štát bude zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl v súlade s platnými pravidlami EÚ a utečencov si bude vyberať. Tak funguje súčasný systém Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Zohrávať budú príbuzenské vzťahy, jazyková blízkosť alebo kapacity špecializovaných zariadení.
- Kvóty majú množstvo odporcov: nielen Slovensko a Česko, ale aj Británia, Írsko, Maďarsko či Poľsko. Ide paradoxne o krajiny, ktoré v minulosti alebo v súčasnosti čelili odchodu ľudí na Západ EÚ alebo do USA za lepšími pracovnými podmienkami. „Veľmi ma udivuje, že šéfovia vlád jasne rozhodli, že prijímanie migrantov bude úplne dobrovoľné a Európska komisia nám chce napriek tomu teraz vnútiť kvóty. Teraz s tým v žiadnom prípade nesúhlasíme,“ povedal v rozhovore s televíznou stanicou TVN24 minister pre európske záležitosti Rafal Trzaskowski. Hovorí to pritom zástupca krajiny, ktorá má v Británii presťahovaných približne 700-tisíc Poliakov. Poľská emigrácia na ostrovy mala spočiatku ekonomický charakter a väčšina Poliakov smerovala predovšetkým za zárobkom. Teraz má už rodinný charakter, kedy sa poľskí migranti do zahraničia sťahujú za účelom zjednotenia rodiny a usídľujú sa v cudzine dlhodobo. V roku 2013 ich o britské občianstvo žiadalo viac ako 6 000, kým v roku 2009 ich žiadalo o občianstvo len 456. Štatistiky britských úradov potvrdzujú, že každým rokom sa ich žiadosti zdvojnásobujú a najnovšie čísla hovoria o 12-tisíc žiadostiach.
- Prijatie nového mechanizmu nie je v našich rukách, pretože kvóty musí schváliť najmenej 15 z 28 členských krajín Európskej únie, pritom týchto 15 krajín musí tvoriť 65 percent obyvateľov EÚ.
- To, čo predstavila Komisia v stredu, je dočasný a jednorazový program pomoci. Nie je však vylúčené, že Brusel navrhne aj stály systém rozdeľovania zodpovednosti v prípade opätovných hromadných prílevov migrantov. „EÚ potrebuje stály systém rozdeľovania zodpovednosti za veľký počet utečencov a žiadateľov o azyl medzi členské štáty. Komisia preto do konca roka 2015 predloží legislatívny návrh, ktorým sa bude upravovať povinný a automatický relokačný systém, aby sa v prípade hromadného prílevu tie osoby, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, rozmiestnili do jednotlivých krajín EÚ. Systém bude zohľadňovať úsilie, ktoré už členské štáty vynaložili dobrovoľne,“ píše komisia.
- Súčasná situácia je neúnosná, keďže v prvej línii, s ktorými sa migranti stýkajú, je len pár krajín ako Taliansko, Malta alebo Grécko. V roku 2014 72 percent všetkých žiadostí o azyl v celej EÚ riešilo len päť členských štátov. Hrozí, že ak sa plán neschváli, dôjde k chaosu. Ten je viditeľný už v súčasnosti. Taliansko niektorých utečencov cielene neregistruje a ponecháva ich, aby utiekli do Európy – najčastejšie do Nemecka alebo Švédska. Znamená to, že sa tým obchádza nariadenie Dublin III. Toto nariadenie umožnilo mnohým krajinám zbaviť sa zodpovednosti za migranta v prípade, ak ho registroval predtým iný členský štát, na územie ktorého vstúpil. Nemci alebo Švédi formálne nedokážu, že imigrant vstúpil najprv na taliansku pôdu. Aj preto sa čoraz častejšie vyskytujú ojedinelé názory, ktorými by sa mali hranice medzi členskými štátmi obnoviť. Z údajov Eurostatu vyplýva, že z vyše 600-tisíc utečencov bolo registrovaných až 200-tisíc v Nemecku, 83-tisíc vo Švédsku a 64-tisíc v Taliansku.
- Neporiadok v migrácii EÚ spôsobuje takzvaný systém návratu, ktorý jednoducho nefunguje. Ten je založený na tom, že ak migrantovi členská krajina zamietne žiadosť o azyl, mal by sa vrátiť do krajiny pôvodu. Siete prevádzačov často využívajú tú skutočnosť, že málo rozhodnutí o návrate sa skutočne vykoná. Podľa Eurostatu bolo v roku 2013 rozhodnutie o návrate vydané približne 425-tisíc osobám, avšak EÚ opustilo len približne 167-tisíc z nich. V Európe stále nefunguje jednotný azylový status a kódex. To znamená, že ak Nemecko odmietne udeliť azyl utečencovi z nejakých dôvodov, malo by o tom vedieť aj Slovensko, čím sa ušetrí administratíva. Zatiaľ sú to len reči budúcnosti, ale komisia navrhla, že tento problém by z časti mohol riešiť Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), ktorý bude centralizovať informácie o krajine pôvodu utečencov. Sú to podstatné informácie, na ktorých sú založené rozhodnutia o azyle. Posilnenie spoločného európskeho azylového systému znamená aj efektívnejší prístup voči zneužívaniu. Príliš veľa žiadostí je neopodstatnených: v roku 2014 bolo 55 percent žiadostí o azyl zamietnutých a v prípade utečencov z niektorých štátov boli odmietnutí všetci – administratíva tak v týchto prípadoch berie čas aj peniaze.
- Európska komisia vyčlenila viac peňazí pre tri agentúry priamo zapojené do reakcie na migračné tlaky: Frontex dostal 16 dodatočných miest; dodatočné výdavky vo výške 528-tisíc eur na rok 2015, Europol tri dodatočné miesta; dodatočné výdavky vo výške 99-tisíc eur na rok 2015. Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) štyri dodatočné miesta a výdavky navyše vo výške 132-tisíc eur na rok 2015. Pohraničná polícia Frontex bude asistovať pri bránení hranice a urýchlenom návrate vyhostených migrantov. Europol a Eurojust budú pomáhať pri vyšetrovaní s cieľom rozložiť siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi.
- Brusel vyčlenil 30 miliónov eur aj na programy rozvoja a ochrany hlavne v Afrike. Brusel, ale aj štáty, ktoré kritizujú kvóty, argumentujú tým, že utečenecká kríza sa má riešiť v krajinách pôvodu utečencov. Štúdiami sa však ukázalo, že vzťah medzi silou ekonomiky a emigráciou by sa dal znázorniť grafom v tvare obráteného U: zvyšujúce sa HDP najprv zvyšuje emigráciu a až v istom bode (odhad je cca HDP dnešného Peru či Namíbie) ekonomický rast znižuje mieru emigrácie. Ak dnes EÚ hovori, že emigráciu z krajín subsaharskej Afriky zastaví tým, že bude podporovať ekonomiky týchto krajín, tak preháňa. „Neexistuje žiadny dôkaz, že emigrácia má tendenciu klesať, ak krajiny bohatnú až po výšku príjmu na obyvateľa od sedem- do osemtisíc dolárov. Máme tiež čoraz viac štúdií, ktoré dokazujú, že medzi chudobnými domácnosťami tie bohatšie majú v absolútnych číslach väčšiu tendenciu k emigrácii do ešte bohatších krajín, “ uviedol v analýze asi najrešpektovanejší americký expert na migráciu Michael Clemens.
- Na TREND.sk sme písali dva články (tu a tu), ktoré odkazujú na analýzy, podľa ktorých rast nezamestnanosti, ktorej sa obávajú politici v slovenských podmienkach, nemá nič spoločné s prisťahovalectvom. Ekonóm Ján Žilinský odkazuje len na najaktuálnejšiu štúdiu, ktorá tento fakt podporuje. V obavách z rizika prepúšťania môžu byť len cudzinci, ktorí prišli do hostiteľskej krajiny skôr - ide však len o skupinu prisťahovalcov s nízkou kvalifikáciou, ktorí sú pomerne ľahko nahraditeľní novou vlnou migrantov. Vo všeobecnosti platí, že imigrácia má pre hostiteľské krajiny pozitívne ekonomické efekty napríklad v prípade rýchlejšieho rastu HDP. Hovoriť o tom môžu predovšetkým Briti, ktorí by sa bez lacnej pracovnej sily v východnej Európy a Ázie ekonomicky prepadli. 96 percent amerických odborníkov na pracovný trh potvrdilo, že zdravá imigrácia má viac pozitív ako nedostatkov pre ekonomiku. Odpor k imigrácií má len hŕstka ekonómov, ich argumenty sú však vágne tvrdenia o ekonomických škodách, v skutočnosti neurobili žiadny ekonomický výskum a ich názory sú skôr politického charakteru než odraz ekonomickej znalosti, tvrdí M. Clemens. Niekoľko analýz dokonca zistilo, že migranti odvedú viac daní ako získajú sociálnych dávok. Rozdiel v prospech daní OECD v roku 2013 vypočítala na tri tisícky dolárov. Nemecký ekonóm Hodger Bonin vypočítal, že dane, ktoré získava od cudzinca hostiteľský štát, sú približne o 1400 eur ročne vyššie ako poberané sociálne dávky.
Remember not to let an immigrant worker take your job http://t.co/i3ey3XeL6T pic.twitter.com/EU8YkWlOOp
— Jan Zilinsky (@janzilinsky) May 15, 2015 - S migráciou sa často spája podprahová asociácia, ktorej spoločným menovateľom je strach z neznáma, strach o bezpečnosť a pracovné miesta. Tým, že Slovensko alebo Česko dávajú od kvót a uvoľnenia azylovej politiky ruky preč, nepriamo dávajú odkaz Talianom, aby si riešili problémy sami (my vám pomôžeme peniazmi na pohraničnú políciu, ale inak nám s utečencami dajte pokoj), nikde nie je vylúčené, že Slovensko sa o niekoľko mesiacov môže potýkať s tým istým problémom v prípade Ukrajiny. Negatívne očakávania mali ešte v roku 2012 Nemci, ktorí otvorili východoeurópskym krajinám pracovný trh. Áno, boli sme tam aj my. „Nemecké odbory predpovedali, že milión Poliakov zaplaví ich pracovný trh v nasledujúcom roku. V súčasnosti je to 10 percent, 90 percent bola len predstavivosť, ktorú mal na svedomí strach," povedal nedávno pre Vice.com M. Clemens. Strach mali aj Američania, ktorí otvorili hranice Mikronézii v roku 1986. Predpokladali, že im cudzinci zaplavia Havaj a Kaliforniu. O 14 rokov neskôr štatistiky potvrdili, že len šesť percent obyvateľov Mikronézie sa presťahovalo do USA.
- Prísna azylová politika je kontraproduktívna. Táto štúdia dokázala, že poskytovanie víz má pozitívne efekty na znižovanie miery prisťahovalectva a tlačí na to, aby sa cudzinci trvalo osídlili a s krajinou stotožnili.
