„Slovensko sa stalo lídrom v zadlžovaní obyvateľstva v rámci celého regiónu, a to aj napriek aktuálne sa znižujúcej dynamike rastu spotrebiteľských úverov,“ uviedol vo štvrtok na stretnutí s médiami v Bratislave Ján Budinský, konateľ spoločnosti.
Ako ďalej vyplýva z údajov spoločnosti, koncom 1. štvrťroka 2019 boli v bankovom a nebankovom registri evidované úvery 1 434 946 obyvateľov Slovenska, pričom dlhy na bývanie malo 238.356 ľudí (16,6 percent z celkového počtu dlžníkov) a spotrebiteľské úvery malo až 926.612 ľudí (64,6 percent z celkového počtu dlžníkov). Obidva druhy úverov malo 269 978 osôb.
Na Slovensku je 4 438 462 ľudí starších ako 18 rokov, čo znamená, že priemerná výška finančných záväzkov na jedného dospelého občana Slovenska dosahuje takmer 8250 eur.
Dlhy odrážajú realitu
„Pokiaľ abstrahujeme od lákavých generalizácií a predstavíme si na jednej strane nevyhnutnosť zabezpečenia vlastného bývania ako podmienku stabilizácie na trhu práce i založenia rodiny a výchovy detí a na druhej strane životné náklady a výdavky, ktoré sú dnes realitou i štandardom, výška ani štruktúra dlhu nás neprekvapí. S istou mierou prípustného zjednodušenia môžeme konštatovať, že oba typy dlhov odrážajú realitu pomerne vysokých nákladov na život v spojení s nízkymi mzdami,“ uviedla sociologička Sylvia Porubänová.
K 31. marcu 2019 prekročila suma úverov na bývanie 26 miliárd eur. Takmer dve tretiny finančných záväzkov na bývanie, 65,2 percent, patrilo ľuďom vo veku od 30 do 44 rokov. Viac ako pätina dlhu, 21,6 percent pripadalo na dlžníkov starších ako 45 rokov a 11,6 percent dlhu na bývanie si čerpajú mladí vo veku od 25 do 29 rokov. Na najmladšiu vekovú skupinu dospelých do 24 rokov pripadalo len 1,6 percent z dlhu na bývanie.
Najvyššiu priemernú sumu na klienta vykázali ľudia vo veku 25 až 29 rokov (63 664 eur), naopak, najnižšiu ľudia vo veku 55 a viac (22 259 eur). Najvyšší podiel na dlhu na bývanie mali ľudia v Bratislavskom kraji (29,7 percent), najnižší ľudia bývajúci v Banskobystrickom kraji (8 percent).
