Slováci sa cítia zdravšie ako Nemci či Fíni a ďalších 37 grafov o zdravotníctve

1. Zdravotný stav: Slovensko medzi najhoršími

OECD vo svojej štúdii vybrala ako základné ukazovatele všeobecného zdravotného stavu obyvateľov strednú dĺžku života mužov a žien spoločne s úmrtnosťou na kardiovaskulárne choroby, ktoré sú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) najčastejšou príčinou smrti ľudí na svete.

Slovensko sa spolu s ďalšími piatimi krajinami (konkrétne Českom, Estónskom, Maďarskom, Poľskom a Tureckom) ocitlo vo všetkých menovaných kategóriách v najhoršej tretine členov OECD. V rámci úmrtnosti spôsobenej kardiovaskulárnymi chorobami sa Slovensko v tomto spolku umiestnilo na najhoršej priečke.

Na opačnej strane rebríčka, teda v najlepšej tretine krajín, sa vo všetkých sledovaných ukazovateľoch podarilo umiestniť len dvom štátom – Austrálii a Japonsku.

2. Rizikové faktory: Obéznych detí máme málo, s alkoholom to nie je také zlé

„Väčšina krajín si nevedie dobre aspoň v jednom z indikátorov rizikových faktorov zdravia, či už je to podiel fajčiacej populácie, konzumácia alkoholu alebo nadváha a obezita medzi deťmi a dospelými,“ píšu autori štúdie.

Preto je podľa nich potrebná väčšia propagácia zdravého životného štýlu a prevencia chorôb, čím by sa mali redukovať ovplyvniteľné rizikové faktory a vďaka tomu aj klesať úmrtnosť na tieto choroby.

Slovensko si v sledovaných oblastiach veľmi dobre vedie v rámci nadváhy a obezity detí, spolu s Nemeckom sa zaradilo na tretiu priečku najmenšieho rizika. So stúpajúcim vekom ale toto riziko narastá a v oblasti obezity dospelých Slovensko skončilo na 16. pozícii z celkových 34. Približne v polovici sa umiestnilo aj pri hodnotení rizika spôsobeného fajčením tabakových výrobkov dospelými.

Prekvapivé môžu byť štatistiky skúmajúce rizikovosť alkoholu. Na Slovensku sa v prepočte na osobu vypije za rok 13 litrov čistého alkoholu (20,2 litra vypijú muži a šesť litrov ženy), zatiaľ čo svetový priemer je na úrovni šiestich litrov.

Podľa OECD však stále konzumácia alkoholu Slovákom neprináša také veľké riziko ako napríklad Rakúšanom, ktorí sa v tejto kategórii ocitli na poslednej priečke. Popíjanie je relatívne veľkou hrozbou aj v Estónsku či Českej republike.

„Nie každý človek u nás pije alkohol,“ hovorí Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí. Dokazujú to aj štatistiky, podľa WHO u nás abstinuje (či už na základe vlastného rozhodnutia alebo zdravotných problémov) 29 percent mužov a 39 percent žien. Možno práve aj tieto čísla znižujú riziko spôsobené alkoholom v konečnom rebríčku OECD.

3. Prístup k starostlivosti: Pokrytie stále zaostáva

Takmer všetky krajiny OECD dosiahli univerzálne pokrytie službami zdravotnej starostlivosti. Najhoršie si v tomto ohľade vedú Grécko a Spojené štáty, za vyhovujúcim stavom však zaostávajú aj Poľsko, Estónsko a Slovensko.

V USA je tento stav spôsobený neexistujúcim všeobecným systémom zdravotného poistenia, ktorý bol donedávna založený len na dobrovoľnej báze. Od roku 2014, keď do platnosti vstúpil zákon Affordable Care Act (prezývaný aj Obamacare), sa situácia zlepšuje.

Zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti v Grécku je zas pozostatkom ekonomickej krízy, kvôli ktorej bolo redukované zdravotné poistenie dlhodobo nezamestnaných. Zároveň mnoho živnostníkov nepredĺžilo platnosť svojho zdravotného poistenia, a to kvôli nižším príjmom.

Dôvody, prečo sa na najlepšej úrovni neumiestnilo aj Slovensko, OECD vo svojej štúdii nespomína. V horšej časti krajín sme sa umiestnili aj v oblasti podielu výdavkov na zdravotnú starostlivosť na spotrebe domácností – pri poskytovaní zdravotníckych služieb musia Slováci v porovnaní s ostatnými krajinami siahnuť do vrecka relatívne hlbšie.

V lepšej časti sa ale Slovensko umiestnilo v rámci kategórie (ne)pokrytých potrieb zdravotnej a dentálnej starostlivosti. To znamená, že v prípade potreby určitého ošetrenia alebo zákroku sa k nemu dostane približne rovnaký podiel ľudí u nás, ako aj v Švédku či Belgicku. V rámci starostlivosti o zuby sa spomedzi krajín, za ktoré sú dostupné údaje, umiestnilo len päť ďalších krajín.

V prístupe k starostlivosti OECD sleduje aj čakacie doby na vybrané druhy operácií, ako napríklad sivého zákalu alebo výmeny kolenného kĺbu. Údaje za Slovenskú republiku však nie sú dostupné. 

4. Kvalita starostlivosti: Pochváliť sa nemôžeme

Zlepšovanie kvality zdravotnej starostlivosti je podľa štúdie prioritou vo väčšine krajín OECD. Avšak, „žiadna krajina sa trvalo neudržuje v najlepšej skupine vo všetkých indikátoroch kvality starostlivosti, ani tie, ktoré na zdravie míňajú najviac,“ upozorňujú autori. Priestor na zlepšenie je preto podľa nich vo všetkých krajinách.

Príkladom sú napríklad Spojené štáty – dobre si vedú v poskytovaní akútnej starostlivosti a zachraňovaní života ľudí zažívajúcich infarkt alebo mŕtvicu, naopak zaostávajú v prevencii zbytočných hospitalizácií pacientov s chronickými ochoreniami, ako sú astma alebo diabetes. Opačný prípad zažívajú napríklad Portugalsko, Španielsko či Švajčiarsko.

V sledovaných kategóriách sú dáta pre Slovensko dostupné v štyroch oblastiach – v dvoch z nich pritom patríme medzi tých najhorších a v len jednej sa nám podarilo dostať na hranicu lepšej polovice krajín.

5. Prostriedky v zdravotníctve: Zlatá (?) stredná cesta

Ako už dokázala aj prax na Slovensku, viac peňazí v zdravotníctve nemusí nutne znamenať lepšie výsledky. „Vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť nie sú vždy viazané s vyšším počtom zdravotného personálu alebo s lepším fyzickým a technickým vybavením v zdravotníckych zariadeniach,“ tvrdí OECD.

Niektoré zdravotné systémy sa totiž viac spoliehajú na lekárov (Grécko, Rakúsko), zatiaľ čo v niektorých zas väčší podiel starostlivosti poskytujú zdravotné sestry (Fínsko, Spojené štáty). Ktorý model je ten správny, nie je možné určiť.

Podobná situácia sa týka aj nemocničných lôžok. „Niektoré krajiny strednej a východnej Európy, ako Maďarsko, Poľsko a Slovenská republika, stále udržiavajú relatívne vysoký počet nemocničných lôžok, čo reflektuje nadmerné zameranie sa na aktivity v nemocniciach,“ píšu autori štúdie.

Naopak malý počet lôžok v prepočte na osobu majú v Mexiku, Čile, Švédku či Kanade. To však podľa OECD stále nemusí byť problém: „Relatívne nízke číslo nemocničných lôžok nemusí vytvárať žiadne kapacitné problémy, pokiaľ sú systémy primárnej starostlivosti dostatočne vyvinuté, aby redukovali potrebu hospitalizácie.“

Podobná situácia platí aj pre dostupnosť drahého technologického vybavenia, ako je magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačový tomograf. „Neexistuje ideálne číslo jednotiek MRI a CT skenerov v populácii. V mnohých krajinách tiež existujú dôkazy o nevhodnom a nadmernom používaní týchto drahých diagnostických technológií,“ hovorí OECD.

Organizácia pritom zdôrazňuje, že v zdravotníctve takmer všetkých členských krajín je potrebné zamerať sa nielen na objem peňazí v systéme, ale hlavne na racionálne využívanie zdrojov a vytváranie správnych stimulov zaručujúcich čo najefektívnejšie využitie týchto peňazí. 

Pociťovanie zdravia: Lepší ako Nemci, no stále podpriemer

Väčšina krajín OECD pravidelne sleduje, ako sa ich obyvatelia cítia byť zdraví a spokojní so zdravotnou starostlivosťou. Napriek subjektívnej podstate takýchto otázok (Aký je váš všeobecný zdravotný stav? a podobne) sa tieto indikátory ukázali ako dostatočne dobré pri odhadovaní využívania zdravotnej starostlivosti v budúcnosti a zároveň aj úmrtnosti.

Tu je ale potrebné zdôrazniť náročnosť medzinárodného porovnávania, pretože odpovede účastníkov ankiet môže byť ovplyvnené formuláciou otázok. Prípadne aj ďalšími socioekonomickými faktormi – starší ľudia sa vo všeobecnosti cítia menej zdraví a preto budú v prieskumoch znevýhodnené krajiny s menším podielom mladých.

Napriek týmto obmedzeniam pri porovnávaní sa najzdravšie cítia ľudia na Novom Zélande, Kanade, Spojených štátoch a v Austrálii – s podielom zdravo sa cítiacich ľudí vyšším ako 85 percent. Naopak najmenej zdravo sa cítia ľudia v Estónsku, Maďarsku, Poľsku, Čile a Českej republike, kde je podiel zdravo sa cítiacich ľudí menší ako 60 percent.

Možno prekvapivo, avšak na Slovensku je väčší podiel zdravo sa cítiacich ľudí ako napríklad v Nemecku či Fínsku, stále sa ale nachádza za celkovým priemerom OECD. 

Doktoriek máme viac ako doktorov

Podiel žien na celkovom počte lekárov je na Slovensku vysoko nadpriemerný. Vyšší ho má len päť krajín. A aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, táto situácia môže mať na zdravotníctvo nepriame negatívne dopady.

„Stúpajúci podiel doktoriek môže ovplyvniť celkovú ponuku zdravotníckych služieb, pretože ženy majú tendencie pracovať kratšie ako muži. Avšak s nástupom nových generácií doktorov a doktoriek sa zdá, že sa preferencie ohľadom dĺžky pracovnej doby vyrovnávajú,“ píše OECD. 

Podiel špecialistov najvyšší po USA

Podiel špecialistov na celkovom počte doktorov je v rámci krajín OECD na Slovensku druhý najvyšší. Špecialisti vo všeobecnosti síce zarábajú lepšie ako všeobecní doktori (čím môže byť ich početná prevaha vysvetlená), aj táto situácia môže mať negatívne následky.

„Rastúca nerovnováha v prospech väčších špecializácií nad všeobecnou medicínou prináša obavy v mnohých krajinách ohľadom dostupnosti k primárnej starostlivosti pre celú populáciu,“ vysvetľuje OECD.

Práve týmto faktom môže byť vysvetlené umiestnenie Slovenska v rámci pokrytia zdravotnou starostlivosťou (viď rámček 3. Prístup k starostlivosti). 

Počet sestier: Klesá len na Slovensku a v Izraeli

Mnoho členských krajín OECD zažíva (alebo v najbližšej dobe začne) možný nedostatok zdravotných sestier. „Dopyt po sestrách sa pravdepodobne bude zvyšovať, čo je spôsobené starnutím populácie a odchodom do dôchodku sestier z generácie baby-boomers,“ tvrdí štúdia.

Na Slovensku pritom počet zdravotných sestier klesá spomedzi krajín OECD najrýchlejšie – v období rokov 2000 až 2013 klesol v prepočte na tisíc obyvateľov o 1,69. Ide pritom o pokles aj v pomere na osobu, rovnako tak aj v absolútnych hodnotách. Pre slovenské zdravotníctvo môžu mať tieto fakty veľmi nepriaznivé dopady.

Jedinou ďalšou krajinou s podobným trendom je Izrael, kde rast populácie predbehol nárast počtu sestier. V absolútnom číslach tam tak počet zdravotných sestier stále stúpa. 

Výdaje na zdravotníctvo: Pred krízou nám rástli najviac...

V predkrízovom období na Slovensku spomedzi krajín OECD výdavky na zdravotníctvo rástli najrýchlejším tempom. Ako už bolo spomenuté vyššie, to nutne nemusí znamenať zlepšenie celkovej úrovne zdravotnej starostlivosti (viď rámček 5. Prostriedky v zdravotníctve).

Výdavky na zdravotníctvo OECD v tomto prípade definuje ako konečnú spotrebu zdravotníckych tovarov a služieb. Tá zahŕňa verejné aj súkromné výdavky na zdravotnícke tovary a služby, verejné zdravotné a preventívne programy a administráciu, vylučuje však výdavky na tvorbu kapitálu, teda investície.

Štúdia a dostupné dáta nekonkretizujú, o rast ktorých výdavkov na Slovensku išlo. Navyše, po začiatku hospodárskej krízy v rokoch 2009 až 2013 rástli tieto výdavky len nepatrne a pomalším tempom ako zaznamenali krajiny OECD v priemere.

...a najväčšiu časť výdajov zhltne vybavenie

Slovenská republika a Maďarsko sú jedinými krajinami OECD, kde pomerne najväčšia časť výdajov na zdravotnú starostlivosť smeruje na medicínske vybavenie, do ktorého sú započítavané aj výdaje na lieky. 

Druhou najväčšou kategóriou v slovenskom zdravotníctve je ambulantná starostlivosť, do ktorej smeruje len o jeden percentuálny bod menší podiel ako na vybavenie.

V rámci výdajov na dlhodobú starostlivosť má síce Slovensko nulový podiel, to však môže byť spôsobené nedostatočnou klasifikáciou v rámci národnej úrovne zhromažďovania dát. 

Berieme najviac liekov na cholesterol...

Slovensko sa v rámci úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia umiestnilo na úplnom chvoste rebríčka krajín OECD (viď tabuľku 1. Zdravotný stav). Jednou z častých príčin týchto ochorení je zvýšená hladina cholesterolu, pričom u nás je spotreba liekov na jeho zníženie taktiež najvyššia z celého spolku.

...ale aspoň nie sme veľmi depresívni

Slovensko sa v rebríčkoch kvality života neumiestňuje na popredných svetových priečkach. Je ale zaujímavý fakt, že práve štáty, ktoré sú v tomto ohľade dávané za vzor, zvyknú častejšie trpieť depresiami. Dokazuje to aj zvýšená spotreba antidepresív. Slovensko v tomto ohľade patrí do najlepšej štvrtiny krajín. 

Prečítajte si: Že dokonalí Škandinávci? Severské štáty majú aj odvrátenú tvár.