Dopyt po klimatizačných zariadeniach výrazne reflektuje vysoké horúčavy, nakoľko medziročne narástol o 20 až 30 percent. Uviedol to pre prezident Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá (SZCHKT) Vladimír Orovnický.

Potreba chladiť

„To, že so zvyšujúcou sa vonkajšou teplotou narastá potreba chladenia a tým pádom aj spotreba elektrickej energie, je jednoducho fakt. Kvantifikovať, aká je vlastne táto spotreba, však nie je úplne jednoduché,“ uviedol Orovnický na sociálnej sieti s tým, že v rôznych klimatických pásmach Slovenska vidno výrazné rozdiely.

Priemerná spotreba prepočítaná na jedno zariadenie je podľa neho v bratislavskom regióne oproti celoslovenskej vyššia o 17 percent. V žilinskom regióne je táto spotreba nižšia o 32 percent. Dodal, že to samozrejme súvisí s nižšou vonkajšou priemernou teplotou v danom regióne. Priemerná spotreba klimatizačných zariadení bola podľa neho v júli na úrovni 31,55 gigawatthodiny.

Emisie a klimatická zmena

„Tak, ako je problematika tvorby emisií oxidu uhličitého pri chladení na prvý pohľad jednoduchšia, o to komplikovanejšia môže byť adaptácia na klimatické zmeny a zvyšujúci sa tlak na spoločnosť, ktorá si nebude vedieť poradiť so znižovaním teplôt v budovách. Potreba riešenia tohto problému tiež neprispeje pozitívne k problematike energetickej chudoby,“ vysvetlil Orovnický.

Slovenský hydrometeorologický ústav začiatkom augusta informoval, že tohtoročný júl bol na Slovensku veľmi až mimoriadne teplý. Najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu bola 24,9 stupňa Celzia v Hurbanove a na meteorologickej stanici Bratislava – letisko. Absolútne najvyššia teplota vzduchu bola 37,9 stupňa Celzia 12. júla v Mužli.

Ďalšie dôležité správy

Ilustračná fotografia
Neprehliadnite

Horúčavy menia nákupné správanie Slovákov, záujem o klimatizácie vzrástol takmer desaťnásobne