Soľ bola jednou z komodít, ktoré formovali svetovú ekonomiku. Spôsob, akým ju používame, sa v priebehu dejín dramaticky menil. „Nemohli ste mať medzinárodnú ekonomiku, ak ste nemali soľ,“ povedal pre portál CNBC Mark Kurlansky, autor knihy Soľ: Svetové dejiny.

Aj v dnešných časoch sa soľ používa rovnako hojne, no nebije to až tak do očí.

V roku 2021 mal svetový trh so soľou hodnotu 13 miliárd dolárov. Až 42 percent všetkej spotrebovanej soli v roku 2022 tvorila posypová soľ. Tá sa používa najmä na rozmrazovanie zasnežených a ľadom pokrytých ciest.

Aj analytik z firmy Morningstar Seth Goldstein potvrdil, že väčšinu spotreby soli tvorí posýpanie ciest. Ak jej však do životného prostredia prenikne veľa, môže to mať nebezpečné následky, konštatuje Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA).

Voda odtekajúca z ciest obsahujúca posypové soli je tým najzjavnejším spôsobom, ako soli prenikajú do životného prostredia. EPA odhaduje, že každá tona použitej posypovej soli napácha štrukturálne škody v hodnote 800 až 3 300 dolárov.

„Tento problém denne ovplyvňuje každého jedného z nás,“ vysvetľuje profesor z Univerzity v Marylande Sujay Kaushal. Ten v rámci svojej štúdie skúmal syndróm salinizácie sladkej vody a jeho vplyv na pitnú vodu, ekosystémy a koróziu infraštruktúry. Kaushal dospel k záveru, že niektoré veľké rieky a potoky sveta vykazujú v tejto oblasti rastúci trend.

Soľ má korózne vlastnosti, pretože chloridy spôsobujú koróziu kovu. Chlorid sodný však nie je jedinou formou soli – minerálnych solí je hojné množstvo. Kaushal poukazuje na to, že mnoho cementových stavebných štruktúr, akými sú parkoviská, chodníky či budovy, je vyrobených z uhličitanu vápenatého, ktorý je typom minerálnych solí. Pri rozpade týchto štruktúr sa soli dostávajú do životného prostredia.

Tieto soli tak preniknú do sladkovodných zdrojov a následne dochádza k vytvoreniu takzvaných „soľných chemických kokteilov“, ktoré dokážu znečistiť pitnú vodu a poškodiť infraštruktúru.

Ak táto slanšia voda preteká kovovými potrubiami, tak z ich stien môže dochádzať k vyplavovaniu kovov, ktoré vodu ešte väčšmi znečistia.

Niektoré mestá už tento problém začali riešiť a siahli po výrobkoch s menším obsahom chloridov.

Ďalšie dôležité správy

Martin Kupka.
Neprehliadnite

Emisná norma Euro 7 je potenciálne škodlivá pre životné prostredie, povedal český minister