Výpadky v rozpočte na tento rok budú predstavovať približne 1,2 miliardy eur, a to najmä v dôsledku slabšieho vývoja ekonomiky a mimoriadnej valorizácie dôchodkov. Horšie sa majú vyvíjať aj rozpočty v ďalších rokoch, a to o 1,1 až 1,5 miliardy eur.

Uviedol to riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií Juraj Valachy vo štvrtok pri predstavovaní novej daňovej prognózy.

Medziročný rast daňovo-odvodových príjmov presiahne v tomto roku hodnotu deviatich percent. V nasledujúcich rokoch sa rast príjmov spomalí na úroveň okolo piatich percent ročne. Hlavným dôvodom bude pomalší rast nominálnej ekonomiky a ustálenie inflácie na nižších úrovniach.

Celkové daňovo-odvodové príjmy oproti schválenému rozpočtu však revidoval inštitút smerom nadol, a to o približne 0,3 miliardy eur v roku 2023 a 1,1 miliardy eur a 1,5 miliardy eur v rokoch 2024 a 2025. Ďalší vývoj bude veľmi záležať od spotrebiteľskej inflácie a cien energií.

Prognózované výdavky na tento rok navýšil inštitút o 0,6 miliardy eur. „Celý horizont je ovplyvnený najmä novou dôchodkovou legislatívou. Najväčšia úprava sa týka roka 2023, kde sa od júla prejaví predsunutá mimoriadna valorizácia dôchodkov. Zároveň dochádza k dočasnej zmene valorizačného mechanizmu pre rok 2024, ktorý zvyšuje výdavky na celom horizonte," priblížil inštitút.

Výdavky na dôchodky tak vďaka valorizácii a legislatíve v tomto roku dosiahnu medziročný rast viac ako 20 percent. Efekt vysokých cien je však vidieť aj pri nemocenských dávkach a dávke v nezamestnanosti, ktoré sú ťahané najmä rastúcou priemernou mzdou. „Ku koncu horizontu dochádza k stabilizácii situácie a medziročné rasty sa s ústupom inflácie dostávajú na predkrízové úrovne," dodal inšitút.

Ďalšie dôležité správy

Ilustračná fotografia.
Neprehliadnite

Vrchol inflácie má Slovensko za sebou a rast ekonomiky sa spomalí