V roku 2012 zomrela v Berlíne po zrážke s metrom 15-ročná dievčina. Smútiaci rodičia požiadali Facebook, aby im poskytol prístup k jej súkromným správam, aby zistili, či išlo o samovraždu alebo nehodu. Sociálna sieť ich žiadosť zamietla, keďže jej profil už bol zvečnený. Podľa vtedajších platných pravidiel sa do týchto účtov nebolo možné prihlásiť ani po zadaní správneho hesla. Po dlhoročných súdnych ťahaniciach nakoniec nemecký najvyšší súd Facebooku nariadil, aby profil odomkol, píše Bloomberg.
Informačná mŕtvola
Kniha Posmrtný život dát od Carla Öhmana, asistenta profesora politických vied na Uppsalskej univerzite vo Švédsku, sa snaží vyriešiť dilemu, či je správne, aby mali firmy ako Meta, Apple a Alphabet moc rozhodovať o tom, čo sa po smrti stane s údajmi používateľov.
Dnešná spoločnosť má mnohé rituály a zvyky, ktorými sa pri nakladaní s fyzickými pozostatkami mŕtvych riadi. V prípade spracovávania digitálnej stopy jedinca takéto postupy chýbajú. Údaje, ktoré po sebe človek po smrti zanechá, možno podľa Öhmana takisto považovať za akýsi typ mŕtvoly.
Mala by však zodpovednosť za ne automaticky padnúť na plecia veľkých technologických gigantov? Práve to je jedna z najpáčivejších otázok dneška, keďže každý človek s prístupom na internet denne generuje obrovské množstvo údajov, z ktorých väčšina „žije ďalej“ aj po smrti autora.
Öhman v knihe vychádza zo štúdie, ktorú spolu s Davidom Watsonom publikovali v roku 2019. Dospeli v nej k záveru, že do konca storočia bude až päť miliárd facebookových profilov patriť zosnulým osobám. Expert varoval, že technologické firmy sa časom môžu začať obzerať po spôsoboch, ako tieto účty monetizovať, predať ich údaje alebo ich jednoducho zlikvidovať, aby uvoľnili miesto na serveroch. Podľa neho by preto žiadna firma ani verejná inštitúcia nemala mať právo rozhodovať o tom, čo sa s digitálnymi pozostatkami používateľov stane.
Otázka priorít
Väčším problémom je, že pre bežného človeka sa Öhmanove výzvy môžu zdať krátkozraké. Technologické spoločnosti sa totiž zaoberajú skôr urgentnejšími a nemenej dôležitými sociálnymi výzvami, keďže pravidelne rozhodujú o politikách, ktoré majú vplyv na slobodu prejavu, fungovanie demokracie a duševné zdravie mladých ľudí. Často je to otázka života a smrti.
Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v roku 2023 zistilo, že miera samovrážd medzi americkými dospievajúcimi dievčatami stúpla o 60 percent oproti úrovniam spred desiatich rokov, čo koreluje s rastúcim používaním smartfónov. V roku 2018 Facebook priznal zodpovednosť za genocídu Rohingov v Mjanmarsku. Sociálna sieť podľa svojich slov prispela k šíreniu názorových rozdielov a podnecovaniu násilia mimo online prostredia.
Napriek tomu sa žiadnym zákonom nepodarilo zmierniť používanie sociálnych sietí tínedžermi či znížiť vplyv technologických firiem na politický prejav. Možno naozaj príde deň, keď budú technologické firmy rozhodovať o predaji a ničení údajov zosnulých, dovtedy však budú pokračovať v zneužívaní dát živých.
Ďalšie dôležité správy
