Slovensko nedokáže zabezpečiť rovnosť šancí pre všetkých, a to je už takmer desať rokov pri moci strana, ktorá sa považuje za sociálno-demokratickú. Keď sa ocitnete v rodine, ktorá vám z rôznych dôvodov nedokáže zabezpečiť prostredie na váš rast, je to nešťastie. Štát by mal zabezpečiť, aby ste sa po nástupe do školského zariadenia dokázali dotiahnuť na svojich rovesníkov. U nás túto funkciu nezvláda. Diskusie sa spravidla končia pri „lenivých Rómoch“. Ale skúste si predstaviť, že sa narodíte do rómskej osady.

Od Nitry na východ

Dnes vieme, že problém majú najmä tri kraje: Banskobystrický, Prešovský a Košický. Všetky sa boria s takými číslami dlhodobej nezamestnanosti, že ťahajú celoslovenský priemer na dno krajín OECD.

Nedávne výsledky piatakov z vlaňajších celoslovenských testov matematiky navyše ukázali, že deti z týchto krajov nestačia držať krok s rovesníkmi zo západného Slovenska. A asi neprekvapí fakt, že väčšina Rómov žije v obciach v týchto troch regiónoch, často v totálnej chudobe. Je veľmi jednoduché hovoriť o Rómoch ako o „cigáňoch“, ľuďoch „parazitujúcich na sociálnych dávkach“, s ktorými je treba konečne a bez politickej korektnosti „urobiť poriadok“. Ešte ľahšie je sa s tým stotožniť, ak máte osobnú negatívnu skúsenosť.

Robert Fico hral takto na „nervy“ voličov už pred pätnástimi rokmi. Vtedy sa okrem iného nebál predpovedať, že o desať rokov (teda v roku 2012) ich bude už milión. Potom v roku 2006 prišiel k moci, ktorú drží v rukách s krátkou prestávkou až doteraz, ale situácia chudobných rodín, teda prevažne Rómov, je ešte alarmujúcejšia. Aj preto dnes v parlamente sedia fašisti, ktorí si svojvoľne hliadkujú vo vlakoch.

Lenže, kým Robert Fico sa na riešenie katastrofálnych podmienok Rómov a s tým súvisiace spoločenské problémy vykašľal, niet pochýb, že fašisti vedení Mariánom Kotlebom si takú príležitosť nenechajú ujsť. Ak by si pritom demokratickí politici robili svoju prácu zodpovedne, dnes by sme sa nemuseli baviť opäť o Rómoch v nenávistnej atmosfére.

Minimum má prácu

V súčasnosti neexistujú presné štatistiky o čisto rómskej populácii. No v posledných rokoch vyšlo niekoľko analýz aj na základe dát z Atlasu rómskych komunít, ktoré nám dávajú približný obraz o tejto menšine. V roku 2014 napísal bývalý ekonóm Svetovej banky, dnes splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých regiónov, Anton Marcinčin spolu s Ľubicou Marcinčinovou analýzu pre Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied. Z nej vyplýva, že počet Rómov v aktívnom veku (od 15 do 64 rokov) sa na Slovensku odhaduje približne na 300-tisíc. Miera zamestnanosti sa pohybuje na úrovni 15 percent, čiže len okolo 45-tisíc z nich pracuje. Pre porovnanie, miera zamestnanosti majority dosahuje sedemdesiat percent. A aj to je v porovnaní so zvyškom EÚ podpriemerná hodnota. A za Švédskom či Nemeckom zaostávame o viac ako desať percentuálnych bodov.

Jedným zo záverov štúdie je, že kým sa výrazne nezvýši zamestnanávanie Rómov, na trhu práce budú už o desať rokov chýbať desiatky tisíc zamestnancov na obsadenie dnešných pracovných miest. „Je to kvôli rozdielnej vekovej štruktúre a demografickému vývoju majority a minority,“ píšu Marcinčinovci.

Toto sa deje už dnes. Zamestnávatelia, ktorí nevedia zaplniť svoje voľné pracovné miesta, už teraz vybavujú výnimky na uvoľnenie podmienok pre pracujúcich zo zahraničia.

Príčina už v škole

Inštitút finančnej politiky nedávno upozornil, že slabé výsledky na trhu práce sú dôsledkom neschopnosti slovenského školského systému pripraviť na „život“ deti zo znevýhodneného socio-ekonomického prostredia. Úradníci to demonštrovali pár číslami. Až 83 percent mladých Rómov od 18 do 24 rokov predčasne ukončilo školskú dochádzku, zatiaľ čo ich „nerómski“ susedia tak urobili len v siedmich percentách.

„V kombinácii so skutočnosťou, že slovenská nezamestnanosť ľudí so základným vzdelaním je vyše 36 percent, je zrejmé, že vyrovnávanie šancí znevýhodnených detí cez vzdelávanie je veľkou výzvou pre slovenské školstvo,“ konštatoval IFP s tým, že ak by rómska populácia dosiahla na trhu práce priemerné výsledky väčšinovej populácie, nezamestnanosť by klesla približne o štyri percentuálne body. Ak by sme dokázali dostať Rómov na trh práce, pomohlo by im to sa vymaniť z chudoby a Slovensko by viac prosperovalo.

A znížilo by sa aj napätie v spoločnosti.

Kto stojí najviac

Stále dookola sa opakuje pesnička o zneužívaní sociálneho systému Rómami v štýle „plodia deti, aby mohli vyžiť z dávok“. Netreba tomu veriť, lebo to nie je pravda. Tí, ktorí to vykrikujú, chcú využiť zlú atmosféru v spoločnosti na presadenie vlastných nebezpečných cieľov.

Pred piatimi rokmi Sociálna poisťovňa spolu so Svetovou bankou zverejnili konkrétne štatistiky poberania dávok. Predstava slovenskej verejnosti je taká, že v rómskych osadách žijú rodiny s viac než štyrmi deťmi. V roku 2013 štát vyplatil na dávky v hmotnej núdzi 300 miliónov eur. Do skupiny „rodičia s viac než štyrmi deťmi“ však išlo z tejto sumy len niečo cez tri percentá, čiže deväť miliónov eur. Zanedbateľná suma v porovnaní s tým, koľko štát vynaložil na dávky jednotlivcom, keďže tí tvoria vyše 60-percentný podiel z celého koláča. Hovoríme o 180 miliónoch.

Úradníci z IFP ešte vlani v októbri v rámci projektu Hodnota za peniaze upozornili, že najviac peňazí stoja štát dlhodobo nezamestnaní (nejde len o Rómov, medzi ohrozené skupiny na trhu práce patria napríklad aj ženy-matky). Pri viac ako piatich rokoch bez práce náklady štátu na dlhodobo nezamestnaného dosahujú okolo 7 300 eur ročne. Ak je človek doma bez práce dva a pol roka, čiže o polovicu kratšie, stojí o päť tisíc eur menej. Opäť, malo by byť prioritou štátu dostať týchto ľudí na trh práce čo najskôr.

Úspešné príklady

Robert Fico pred rokom a pol v čase vrcholenia utečeneckej krízy pri príležitosti výročia SNP vyhlásil, že nedopustí, aby utečenci prišli na Slovensko, keďže si nevieme dať rady ani s Rómami. Pre niekoho mohlo ísť o nedomyslené priznanie vlastnej neschopnosti premiéra. Pre iného zas o účelové poukázanie na neprispôsobivosť všetkých, ktorí sú iní ako väčšinová populácia. Na Slovensku pritom máme niekoľko úspešných príkladov, že Slováci dokážu existovať po boku s Rómami bez problémov.

Najznámejšia je obec Spišský Hrhov pri Levoči. Získala viacero ocenení, posledné je z vlaňajška od Európskej komisie aj za spolužitie všetkých skupín obyvateľstva. Pred 15 rokmi to bola dedina ako vystrihnutá z predstáv o miestach, kde žijú „neprispôsobiví občania“ s vysokou nezamestnanosťou, u rómskej populácie až na úrovni sto percent. Dnes je to prosperujúca obec, ktorá sa z vtedajších 600 obyvateľov sa rozrástla na 1 600. Rómovia pracujú, ich deťom sa darí v škole a obec sa rok za rokom modernizuje. Všetko bez dotácii štátu. Pomohlo založenie obecnej firmy, ktorá má dnes niekoľko desiatok zamestnancov a dokáže si na seba zarobiť.

Úspešný je aj projekt košických železiarní U.S. Steel Rovnosť šancí. Od roku 2002 sa podarilo pre Rómov vytvoriť 150 pracovných miest. Cieľom je podporovať zamestnanosť obcí Veľká Ida či košických mestských častí Šaca a Luník IX. Spolupráca prebieha aj s miestnou školou, seleziánmi a komunitnými centrami.

Nešíriť nenávisť ale pracovať

Premiér sa síce konečne prebudil, keď hovorí o boji proti fašizmu, ale v zápätí rozpráva takmer identickým jazykom ako kotlebovci v parlamente. Spoločnosť je nabudená, čaká na stále neprichádzajúce výsledky aj pri situácii s Rómami, popularita M. Kotlebu rastie. Radikálny jazyk a riešenia vedú k ešte väčšej agresivite verejnosti. Je potrebné začať veľmi rýchlo pracovať na tom, aby chudobné (teda aj rómske) deti mali šancu vyštudovať školy a nájsť si svoje uplatnenie na trhu práce. Je hanba, že sa štát nedokáže postarať o tých najslabších. Začať sa dá tak, že priestor dostanú ľudia, ktorí už dosiahli reálne výsledky. Čím skôr, tým lepšie.