Lídri G20 jasne neodsúdili ruskú inváziu na Ukrajine v spoločnom vyhlásení. Najmä Čína odmieta priamo obviniť Moskvu z vojenského konfliktu, pričom zdôrazňuje nejednotnosť pri podpore Kyjeva aj na globálnej úrovni. Deklarácia samitu v Naí Dillí hovorí iba o „vojne na Ukrajine“, čo je formulácia, ktorú spojenci USA a NATO predtým odmietli. Vyplýva z nej totiž, že obe strany sú rovnako zodpovedné, informujú noviny Financial Times, chýba slovíčko „proti“.
Západ sa posledný rok pokúša presvedčiť rozvojové krajiny, aby odsúdili Moskvu a podporili Ukrajinu. Pri tomto vyhlásení sa potvrdilo, že sa mu to veľmi nedarí. Predchádzajúca deklarácia G20 z Indonézie vlani v novembri hovorila o „agresii Ruskej federácie proti Ukrajine“. Západní diplomati uviedli, že odmietnutie Číny zopakovať túto formuláciu bolo rozhodujúce pri donútení hostiteľskej Indie, aby navrhla kompromisný jazyk. V súvislosti s vojnou indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar povedal: „Je faktom, že je to dnes veľmi polarizujúca otázka a existuje na to viacero názorov. Myslím si, že bolo správne zaznamenať, aká bola realita v zasadacích miestnostiach.“
Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí v reakcii na toto vyhlásenie uviedol: „Pokiaľ ide o ruskú agresiu proti Ukrajine, G20 nemá byť na čo hrdá. Je zrejmé, že účasť ukrajinskej strany by ostatným umožnila lepšie pochopiť situáciu.“ Deklarácia tiež obsahuje prísľub vedúcich predstaviteľov najväčších svetových ekonomík, že budú „pokračovať a podporovať úsilie o strojnásobenie kapacity obnoviteľnej energie na celom svete“, ale neobsahuje žiadny termín na postupné vyraďovanie fosílnych palív.
Deklarácia vyzývala na „spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine“, ale túto požiadavku výslovne nespájala s významom územnej celistvosti Ukrajiny, ako to presadzovali západné krajiny. Nezahŕňa ani vyhlásenie z verzie z roku 2022, v ktorom sa uvádza, že „väčšina členov ostro odsúdila vojnu“.
Na obilí sa dohodli
Vypustenie zásadnej kritiky Ruska umožnilo G20 nájsť dohodu o ďalších otázkach, ako je napríklad prísľub obnoviť vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more. Poradca pre národnú bezpečnosť USA Jake Sullivan však znenie deklarácie pochvaľuje. „Z nášho pohľadu je dobre pripravená, keďže trvá na princípe, že štáty nemôžu použiť silu na získanie územnej akvizície. . . že použitie jadrových zbraní je neprípustné, že spravodlivý mier musí byť založený na princípoch Charty OSN.“
India, ktorá sa pasuje do čela takzvanej skupiny rozvojových krajín Global South, uspela vo svojom úsilí za to, aby skupina G20 prijala Africkú úniu za riadneho člena. Stále nie je celkom vysvetlená otázka neprítomnosti čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Prvýkrát vynechal takéto stretnutie a namiesto toho poslal premiéra Li Čchianga, čo niektorí analytici označili za „urážku“. Znenie komuniké však obsahovalo mnoho čínskych tém, o ktorých sa hovorilo, ako napríklad, že G20 by sa mala obmedziť na medzinárodné ekonomické otázky a jazyk o Ukrajine a jadrových zbraniach.
Čína takisto výrazne propagovala členstvo Africkej únie. Vo svojom príhovore počas summitu čínsky premiér povedal, že G20 potrebuje „jednotu namiesto rozdelenia, spoluprácu namiesto konfrontácie a začlenenie namiesto vylúčenia.“ Tieto poznámky vznikli popri kritike USA a ich spojencov, ktorí podľa čínskych predstaviteľov presadzujú „konfrontáciu bloku“ a zapájajú sa do „mentality studenej vojny“.
Ďalšie dôležité správy
