Zámer rozdeliť školy na univerzity a vysoké školy typu nemeckých Fachhochschule odporučila Slovensku aj Európska univerzitná asociácia v štúdii, za ktorú Slovensko zaplatilo 700-tisíc eur. No podľa nej by iniciatíva mala vzísť zvnútra škôl, predovšetkým verejných.
Podľa štúdie Slovenskej rankingovej a ratingovej agentúry a portálu Profesia.sk možno na Slovensku sledovať jeden paradox. Záujem zamestnávateľov o absolventov a záujem o štúdium na konkrétnej fakulte sú často v protiklade.
Pre firmy sú diplomovaní právnici či študenti filozofických fakúlt v porovnaní s absolventmi informatiky či stavebných odborov menej zaujímaví. No záujem mladých a aj orientácia škôl sú presne opačné. Polovicu odborov tvoria spoločenské vedy.
Okrem slabej previazanosti štúdia s praxou školám chýba väčšia orientácia na výsledky. Think-tank European Public Policy Partnership vidí príčiny v neexistujúcej zodpovednosti za výkon vysokých škôl. „Verejné vysoké školy sa zodpovedajú verejnosti,“ znie reakcia Jozefa Jurkoviča z ministerstva školstva. Tú podľa neho reprezentuje správna rada školy.
Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister školstva. Rada sa vyjadruje k dlhodobým zámerom školy, schvaľuje rozpočet školy, určuje plat rektora. Väčší vplyv na chod školy má teda správna rada ako rektor školy.
A zodpovední za výsledky sú členovia rady s predsedom. Na Univerzite Mateja Bela je ním bývalý odborársky predák Ivan Saktor a primátor Banskej Bystrice tiež sedí v správnej rade Akadémie umení. O rozpočte Žilinskej univerzity zase spolurozhoduje Ján Slota.
„Školy sa musia otvoriť svetu, vstúpiť na medzinárodnú scénu,“ hovorí vedúci Katedry ekonómie Stredoeurópskej univerzity v Budapešti Július Horváth o predpokladoch zvýšenia kvality slovenských univerzít. Prekážky vidí v jazykovej bariére či chabom využívaní inštitútu funkčných profesorov, ktoré bránia väčšej mobilite študentov a pedagógov.
Strnulosť slovenských verejných škôl si už všimli aj maturanti. Od roku 2004 prihlášok na tieto školy ubúda a záujem sa presúva na súkromné inštitúcie. Trend možno najlepšie pozorovať v externej, platenej forme štúdia, vlani viac ako 40 percent prihlášok šlo na privátne školy. Pred štyrmi rokmi to bola necelá desatina.
