Takmer vo všetkých vyspelých krajinách funguje nejaká obdoba štátneho školského systému. Tieto systémy sa vyznačujú viacerými spoločnými rysmi: vzdelávanie v nich je všeobecné a povinné pre všetky deti, systém je financovaný štátom, ktorý predpisuje, čo sa budú žiaci učiť. Ďalším spoločným znakom je, že systémy zápasia s mnohými problémami. Ich kritika je pritom vedená z mnohých strán súčasne – z pedagogickej, psychologickej, ekonomickej, sociologickej či ideologickej, informuje Naďa Urbanová, PR manažérka, Indícia, n.o.
Je legitímne pýtať sa, aká je budúcnosť školských systémov. Môže ich kritika viesť až k tomu, že štátne školstvá v dnešnej podobe zaniknú?
- UNESCO už v roku 2000 vypracovalo štúdiu o možnej budúcnosti školských systémov, v ktorej experti rozpracovali šesť základných scenárov:
- Zachovanie systému, len pomalé zavádzanie zmien
- Otvorenie „vzdelávacieho trhu“, rôznorodosť vo financovaní, v poskytovateľoch atď.
- Školy ako komunitné a sociálne centrá bojujúce proti roztrieštenosti spoločnosti
- Školy ako vzdelávacie inštitúcie silne zamerané na vedomosti
- Odmietanie organizovaných školských systémov, prechod k neformálnemu vzdelávaniu
- Exodus učiteľov, rozpad systému
„Problémy, ktorým čelia školské systémy dnes, sú odlišné od tých, ktorým čelili pred 24 rokmi, keď sa realizovala uvedená štúdia UNESCO. Preto je potrebné prehodnotiť aj vtedajšie scenáre. Kríza školských systémov v ich dnešnej podobe sa však zdá ešte pravdepodobnejšia ako predtým,“ hovorí Vladimír Burjan, odborník v oblasti vzdelávania.
„Zvyšuje sa riziko rozpadu systému pre nedostatok učiteľov. Nemožno vylúčiť ani zvýšený tlak spoločnosti na to, aby sme sa posunuli od povinnej školskej dochádzky k povinnému vzdelávaniu, kedy by štát iba kontroloval úroveň vedomostí detí v istých etapách, ale neriešil by, ako ich deti získali,” dodáva V. Burjan. Možné scenáre, vychádzajúce zo súčasnej situácie, predstaví Vladimír Burjan vo svojej prednáške na konferencii Eduforum, ktorá sa uskutoční v októbri v Bratislave.
Prejavy nespokojnosti rodičov so školským systémom už vidieť aj na Slovensku – preferenciu súkromných a rôznych alternatívnych škôl, nárast záujmu o domáce vzdelávanie či napr. štúdium mnohých bratislavských detí v susednom Rakúsku. Len v domácom vzdelávaní už je na Slovensku viac ako tritisíc žiakov.
Okrem nárastu popularity alternatívnych vzdelávacích ciest zápasia školské systémy s nedostatkom pedagógov, rastúcou šikanou a násilím na školách, s obvineniami z odtrhnutosti od reálneho sveta. Navyše, v dnešnej dobe extrémnej plurality názorov je takmer nemožné dosiahnuť konsenzus v otázke, čo by sa mali žiaci učiť a ako by sa to mali učiť. A to nielen medzi verejnosťou, ale aj medzi odborníkmi.
„Aj preto je dôležité začať hovoriť o tom, ako ideme čeliť daným výzvam, aká je naša dlhodobá vízia vzdelávania. Slovensko ju stále nemá. Pri jej tvorbe sa môžeme inšpirovať zahraničím, ale aj všetkým dobrým, čo sa už deje u nás. To nás viedlo k zorganizovaniu konferencie Eduforum, ktorá prinesie množstvo inšpirácií z rôznych vzdelávacích systémov. Navyše, jej účastníci nebudú iba divákmi, ale aj aktívnymi diskutujúcimi počas facillitovaných workshopov,“ povedal Peter Halák, riaditeľ neziskovej organizácie Indícia, ktorá konferenciu organizuje.
Konferencia prinesie rečníčky a rečníkov z rôznych krajín a myšlienky, o ktorých budete premýšľať ešte dlho po konferencii. Bude určená ľuďom s vplyvom na verejné dianie, tvorcom politík a odborníkom lídrom z biznis sektora, zástupcom neziskového sektora a všetkým, ktorí sa zaujímajú o systémové zmeny a dlhodobé vízie v oblasti vzdelávania.
Viac informácií o konferencii nájdete tu
