Pre vládu bude vzdelanie prioritou aj v roku 2009. No v jeho kvalite budeme naďalej zaostávať za zvyškom sveta. To sú hlavné dôvody, prečo reči okolo reformy školstva neutíchnu. Za normálnych okolností by to bola dobrá správa. V situácii, keď rezortu školstva šéfuje človek, ktorý dostal kreslo ministra príkazom a na strednej škole mal štvorky, sa to povedať nedá.
Reformným bol už rok 2008. Nový školský zákon, ktorému, ako by sa patrilo, nepredchádzala širšia spoločenská diskusia, nedal spávať učiteľom na základných školách ani cez prázdniny. Dovolenkové obdobie im malo stačiť na prípravu zmien v spôsobe a obsahu vyučovania, ktorú chceli ministerskí úradníci vidieť najprv na papieri – vo forme školských vzdelávacích programov.
Nový rok bude rokom zúčtovania. V júni si prváci a piataci, ktorí boli reformovaní v prvom kole, prevezmú vysvedčenia a rodičia s odborníkmi si budú lámať hlavu, či „prospel s vyznamenaním“ znamená to isté ako v minulosti.
S reformou základného školstva prídu do škôl financie. Uzavrú sa ďalšie kolá žiadostí o peniaze z eurofondov a otvoria sa nové kauzy, keďže motivácia je obrovská (617,8 milióna eur). V treťom kole výzvy Premena tradičnej školy na modernú môžu jednotlivé školy získať podporu až 166-tisíc eur.
Hitom medzi úspešnými žiadateľmi bude e-learning, digitálne tabule či celkom nové počítače. Postarším učiteľom pribudnú šediny na hlave, žiaci sa príchodu moderných technológií do školských lavíc určite potešia.
O tom, či nová technika prinesie do škôl aj kvalitu, je na mieste pochybovať. Jej nositeľmi budú aj v budúcnosti predovšetkým ľudia. No učiteľská profesia sa ani v roku 2009 nezaradí medzi vychytené povolania.
A nič na tom nezmení ani plánované desaťpercentné zvýšenie platov pedagógov. Štát rok pred voľbami nenájde odvahu zrušiť tabuľkové platy a dať riaditeľom škôl právomoc odmeňovať zamestnancov podľa odvedenej práce.
Zemetrasenie
Vo vysokom školstve sa chystá zemetrasenie. „Kategorizácia vysokých škôl zabezpečí, že ich rozdelíme medzi univerzity, vysoké školy bez začlenenia a odborné vysoké školy. Odborné budú zamerané iba na potreby praxe a univerzity by mali vedecký charakter,“ vyhlásil v novembri minister Ján Mikolaj. A dodal, že univerzitám sa ujde viac peňazí z rozpočtu ako odborným vysokým školám.
Začlenenie škôl do rôznych kást úradným rozhodnutím je zo strany rezortu iba pokračovaním v nastúpenom trende. V roku 2007 novelou zákona o vysokých školách rozdelil študentov do dvoch kategórií – na tých, ktorí si za vzdelanie platia (externisti), a zvyšok, ktorí ho majú zadarmo (denní študenti).
O tom, ktorým zo slovenských univerzít brahmanský titul univerzita aj ostane a budú sa tešiť z vyššieho normatívu na poslucháča, rozhodne do začiatku septembra akreditačná komisia. Bizarne vyzerá proces akreditácie: devätnásť vysokých škôl predloží komisii hodnotenie vlastnej činnosti za uplynulých šesť rokov.
Nasledovať bude štúdium hodnovernosti materiálu a zhody s kritériami komisie. Ak škola kritériá nesplní, bude mať rok na odstránenie nedostatkov. V prípade, že sa jej to nepodarí, ministerstvo školstva dá vláde návrh na preradenie univerzity medzi vysoké školy.
Filozofiu vlády „čo je štátne, to je dobré, súkromné je fuj“ chce J. Mikolaj zachovať pri ďalšej novele vysokoškolského zákona. Podľa aktuálneho návrhu budú nové súkromné vysoké školy môcť poskytovať len bakalársky stupeň vzdelania. Jedna dobrá správa: na Slovensko by mali podľa novely prísť viaceré zahraničné vysoké školy – budú mať možnosť čerpať dotácie zo štátneho rozpočtu. Upozornenie: ak získajú akreditáciu podľa slovenskej legislatívy.
V prípade novely vysokoškolského zákona aj v prípade akreditácií netreba podliehať panike. V parlamente HZDS-ĽS opäť raz (podobne ako to bolo pri návrhu na spoplatnenie externého štúdia) predvedie nečakané piruety a ani všetci lobisti neodídu od akreditačnej komisie s dlhým nosom. Vopred jasný je aj výsledok byrokratických reforiem: žiadna slovenská univerzita sa ani v roku 2009 nezaradí do najlepšej svetovej päťstovky.
Na poli vedy vzniknú v budúcom roku prvé centrá excelentnosti. Ich „výnimočnú“ úroveň naznačuje aj ich počet. Ministerstvo ráta približne s päťdesiatkou centier, medzi ktoré sa z fondov EÚ rozdelí 48,2 miliónov eur. Peniaze sú určené na technické vybavenie.
Na financie pre zamestnancov a konkrétne projekty budú výskumníci hľadať iné zdroje. Odlev mladých vedcov do zahraničia či súkromného sektora, kde sa môžu plne venovať práci, sa preto neskončí ani v roku 2009.
Foto - Archív
