Hoci TREND pred rokom predpovedal, že o stoličku ministra školstva bude mať po voľbách po prvý raz záujem najsilnejšia vládna strana, nominácia Eugena Jurzycu bola prekvapením. Zrejme aj pre neho samotného. Bývalý šéf Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) však môže byť človekom, pri ktorom slovenské školstvo prekročí svoj tieň.
Inteligentný minister
Prvé kroky nového vedenia ministerstva naznačili, že E. Jurzyca nepôjde cestou konfrontácie s bývalou garnitúrou a unáhlených búracích prác neefektívnych reliktov minulosti v slovenskom vzdelávacom systéme. Kontroverzný vlastenecký zákon zažil v septembri v nezmenenej podobe svoju premiéru. Nedotknutá ostala aj ostatná novela vysokoškolského zákona, ktorou sa zvýšil vek garantov štúdia na 70 rokov. Podľa vyjadrenia štátneho tajomníka rezortu Jaroslava Ivanča zachovaný ostane systém kariérneho vzdelávania učiteľov.
Ďalšie opatrenia, s ktorými ministerstvo prišlo, však dávajú nádej, že po dlhom čase bude mať na Stromovej ulici (sídlo rezortu) rozum presilu nad ideológiou. Vláda stopla 69-miliónovú dotáciu na výstavbu národného futbalového štadióna a ešte v tomto roku by mala byť schválená novela školského zákona, ktorou sa angličtina stane pre tunajších školákov povinným jazykom.
Peňazí málo, muzika tvorivá
Ešte pred schválením budúcoročného štátneho rozpočtu vo vláde získal minister pár plusových bodov u učiteľov základných a stredných škôl udržaním ich platov na tohtoročnej úrovni. Hoci zvyšok verejnej správy čaká desaťpercentné škrtanie. Zlou správou je, že oblasť vzdelávania bude mať v budúcom roku k dispozícii o 11 miliónov eur menej ako v roku 2010, čo znamená polpercentný pokles výdavkov.
Na strane kapitálových výdavkov sa plánuje dokonca až 52-percentný pokles, čo sa najviac dotkne vysokých škôl, keďže v regionálnom školstve tieto výdavky majú rásť. Slovenské školstvo teda čaká suchý rok, ktorý si bude vyžadovať množstvo kreatívnych riešení, aby sa jeho kvalita aj napriek tomu zvýšila/neznížila.
O tom, ako na tom slovenskí školopovinní vlastne sú, sa minister dozvie už začiatkom decembra, keď budú zverejnené výsledky medzinárodného hodnotenia študentov (PISA) za rok 2009. Dôvod očakávať dych vyrážajúci výsledok chýba. Volanie po úprave štátneho vzdelávacieho programu, ktorý musia všetky základné a stredné školy dodržiavať, silnie.
Zmenu vzdelávacieho programu smerom od memorovania informácií k ich pochopeniu a kritickému hodnoteniu ministerstvo do začiatku školského roku 2011/2012 zrejme nestihne, čo bude vzhľadom na štýl práce predchádzajúceho ministra pozitívom. Ak má byť úprava programu prijatá tak odborníkmi, ako aj laikmi z radov rodičov, pol roka na diskusiu o jej podobe, schválenie programu a jeho zapracovanie do učebných osnov nestačí. Hmatateľné opatrenia môžu učitelia očakávať skôr v odbúravaní byrokracie, ktorej časť je dnes spojená s prípravou projektov na čerpanie eurofondov. Presmerovanie toku peňazí z Bruselu na stavbu diaľnic sa totiž bude týkať aj školstva. Úprave, nie však radikálnej, sa nevyhne ani kontroverzný vlastenecký zákon.
Medzi odvahou a kompromisom
Vysoké školy sa na jar dočkajú pätnástej novely vysokoškolského zákona. Ešte skôr dôjde k zmene v externom štúdiu. Dve skupiny externých študentov – platiacich a neplatiacich sú podľa Ústavného súdu protizákonné a poslucháči verejných škôl, ktorým vzdelávanie financoval doteraz štát, budú musieť načrieť do peňaženiek.
Ani do budúcnosti obmedzené finančné zdroje (podľa vládneho návrhu rozpočtu dostanú vysoké školy v roku 2012 menej peňazí ako v roku 2011) nenaštartujú debatu o spoplatnení denného štúdia. Hoci by si ním školy prilepšili, pre niektoré by znamenal úbytok študentov, ktorí by sa začali obzerať po kvalitnejších alternatívach za dostupnejšiu cenu. Diplomatická vojna sa dá očakávať v prípade, že vláda bude chcieť splniť sľub o zrovnoprávnení financovania škôl bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Jej výsledok odpovie na otázku, či nové vedenie rezortu bude najbližšie roky odvážnym realizátorom efektívnych opatrení, alebo bude hľadať iba kompromisné riešenia, ktoré zásadný progres v kvalite vzdelávania neprinesú.
Prvé zmeny v spôsobe jej merania by mali byť známe už budúci rok. Akreditácia škôl a študijných programov sa má posunúť od merania vstupov zdokumentovaných na tonách papierov k meraniu výsledkov. No efekt účasti zahraničných expertov, ktorých chce rezort do akreditačných komisií získať, sa môže prejaviť až po zmene financovania škôl, v ktorom bude mať akreditácia väčšiu váhu ako v súčasnosti. Nevyriešený ostane nedostatok zahraničných pedagógov a ľudí z praxe za prednáškovým pultom.
Väčší tlak na kvalitu pocítia aj vedci, ktorým Agentúra na podporu výskumu a vývoja prerozdelí o 38 percent menej peňazí ako vlani. O desatinu menší mešec bude musieť stačiť akademikom zo Slovenskej akadémie vied. Celkové výdavky na vedu a výskum by sa však vďaka eurofondom mali zvýšiť o 40 miliónov eur, no aj po pripočítaní zdrojov z rozpočtu financovanie vedy nepresiahnu jedno percento hrubého domáceho produktu. Priemer týchto výdavkov v EÚ sa už pred dvomi rokmi dostal cez hranicu 1,5 percenta, v Spojených štátoch dokonca ešte o jeden percentný bod ďalej.
Foto - Maňo Štrauch
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
