Slovensko patrí na mape Európy medzi skládkovacie veľmoci. Podľa Eurostatu sa v roku 2009 skládkovalo v SR v tonách viac komunálnych odpadov ako v Nemecku, Holandsku, Belgicku, Dánsku, vo Švédsku a v Rakúsku dohromady. Toto neslávne postavenie je výsledkom slovenského spôsobu budovania „moderného“ odpadového hospodárstva. Absolútna závislosť, predovšetkým producentov komunálnych odpadov, od kapacít skládok sa neznížila ani po vstupe krajiny do Európskej únie. A to napriek prijatiu množstva európskych smerníc do domácej legislatívy a takmer 20-ročnému čerpaniu finančnej pomoci z rôznych domácich i zahraničných zdrojov do odpadového hospodárstva.
Neoblomné výhody
Prečo je to tak? Existujú na to tri hlavné dôvody. Po prvé – skládkovanie je zo všetkých spôsobov zneškodňovania odpadov najlacnejšie. Po druhé – na Slovensku dlhodobo nedosahujeme také výsledky pri recyklácii odpadov, aby sme dokázali odkloniť významnú časť odpadov zo skládok. A posledným dôvodom je absencia dostatočných kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov. Odpad, ktorý sa nevytriedi a materiálovo nezhodnotí, nemá kde končiť. Preto sa bez úžitku ukladá na skládky. V roku 2009 sa na Slovensku prevádzkovalo 136 skládok odpadov, na ktorých skončilo viac ako 2,6 mil. ton odpadov. Teda vyše 80 percent produkcie komunálnych odpadov.
Cenová dostupnosť skládkovania je daná smernicou o skládkach odpadov. Existujú totiž výrazné rozdiely v technických normách pre zariadenia s vyššou a nižšou úrovňou ochrany životného prostredia. Zneškodňovanie odpadov skládkovaním predstavuje najnižšiu úroveň, čo zároveň znamená aj najnižšie náklady na výstavbu, prevádzku a v konečnom dôsledku aj najnižšiu cenu za zneškodňovanie odpadov. Inak povedané – prevádzkovateľ skládky odpadov má v porovnaní s inými zariadeniami na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov nižšie jednotkové náklady na ich spracovanie. Pritom je cena stanovená prevádzkovateľom skládky ešte zaťažená poplatkom, ktorý je príjmom obce, na ktorej území sa skládka nachádza. Progresívne zdaňovanie ukladania odpadov však zamrzlo v roku 2008 a odvtedy sa výška poplatkov nezmenila. Ukazuje sa, že tento moment je dôležitým nástrojom v regulácii množstva ukladaného odpadu, ale už tretí rok neplní svoju funkciu.
Páliť?
Vzniká tak výrazný cenový rozdiel medzi skládkami a spaľovňami. Na spaľovne sú kladené nepomerne vyššie technické, prevádzkové a legislatívne požiadavky – najprísnejšie emisné limity na vypúšťané znečisťujúce látky. Investičné náklady na vybudovanie spaľovne s ročnou kapacitou napríklad 100-tisíc ton komunálneho odpadu odhadujú investori na 100-násobok investície na vybudovanie skládky s porovnateľnou kapacitou. Skládky majú navyše pre pôvodcov odpadu jednu obrovskú výhodu – sú rovnomerne rozmiestnené po celom Slovensku. Vytvárajú sieť relatívne rýchlo dostupných koncových zariadení, čo zabezpečuje významnú úsporu prepravných nákladov. Na porovnanie: priemerná cena za zneškodnenie 1 tony komunálneho odpadu na skládke v SR vyjde na 25 – 40 eur, kým cena za zneškodnenie v spaľovni vychádza približne raz toľko. Pri medzinárodnom porovnaní patria navyše slovenské ceny na skládkach medzi najnižšie v Európe.
Skládky však patria k významným zdrojom znečisťovania ovzdušia, rozkladnými procesmi prispievajú k tvorbe skleníkových plynov, predovšetkým metánu, ktorého príspevok ku globálnemu otepľovaniu je 25-krát väčší ako pri CO2. Tieto zariadenia môžu vážne ohroziť aj kvalitu podzemných vôd. Mnohé krajiny sa preto snažia upúšťať od skládkovania, odpad ukladať na skládky až po jeho úprave, prípadne neumožňujú ukladanie spáliteľného odpadu. Švajčiarsko všetok svoj komunálny odpad spaľuje v 30 spaľovniach a zásadne ho neskládkuje.
V západnej Európe sa pozerajú na odpad nielen ako na významný zdroj surovín, ale predovšetkým ako na zdroj energie. V prípade komunálneho odpadu dokonca ako na sčasti obnoviteľný zdroj energie – obsahuje takmer 50 percent biologicky rozložiteľných odpadov. Je energetický nosič porovnateľný s hnedým uhlím. Jeho výhrevnosť dosahuje 9 až 12 megajoulov na kilogram. V niektorých prípadoch aj vyše 30 megajoulov. Mnohé krajiny preto postupne prebudovali infraštruktúru svojho odpadového hospodárstva, uprednostňujúc maximálne možnú recykláciu a energetické využívanie odpadov. Podľa Európskej konfederácie zariadení na energetické využívanie odpadov (CEWEP) v Európe funguje viac ako 400 spaľovní s celkovou ročnou kapacitou vyše 67 miliónov ton odpadu a ich počet každoročne narastá. Príspevok Slovenska k tejto štatistike tvoria dve spaľovne (v Bratislave a Košiciach) s ročnou kapacitou do 200-tisíc ton.
(Ne)posun v samostatnosti
Ešte v roku 1995 sa na území Slovenska evidovalo 5 530 skládok (vrátane čiernych). Z toho bolo prevádzkovaných 538 skládok a z nich iba 102 v súlade s platnými predpismi. Produkcia odpadov dosahovala v tom čase dvojnásobok súčasného množstva – 25,7 milióna ton, z ktorého sa 3,5 milióna ton skládkovalo. Okolo päť percent z tohto balíka predstavoval nebezpečný odpad.
V poslednom desaťročí už možno hovoriť o postupnom poklese celkového počtu skládok na Slovensku. Prispeli k tomu predovšetkým predpisy o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Stovky skládok bolo potrebné uzatvárať a rekultivovať. Na tento účel vynaložil Štátny fond životného prostredia počas svojej existencie do roku 1999 približne 1 miliardu slovenských korún. Environmentálny fond po roku 2000 investoval 23 miliónov eur. Operačný program pre životné prostredie odsúhlasil na to ďalších vyše 36 miliónov eur.
Z dlhodobého hľadiska je skládkovanie odpadu neudržateľné, nezodpovedné, škodlivé životnému prostrediu a zdraviu ľudí. V hierarchii odpadového hospodárstva mu preto patrí posledné miesto. To však v prípade komunálnych odpadov na Slovensku neplatí.
Ciele všetkých koncepčných, strategických materiálov v SR už od roku 1993 uvádzajú potrebu znižovania množstva skládkovaných odpadov, zvyšovania miery separácie odpadov. Vznik Recyklačného fondu mal túto politiku podporiť a zvrátiť nepriaznivú bilanciu nakladania s odpadmi. Dosiahnuté výsledky však v tejto oblasti nesplnili očakávania. Množstvo vytriedených druhotných surovín v roku 2009 (23,17 kg/obyvateľ/rok) Slovensko radí na chvost v EÚ. Výsledok: hierarchia nakladania s komunálnymi odpadmi v SR sa nekončí zneškodňovaním, ale sa ním začína.
Ako sa dostať do normálu
Na Slovensku chýba vízia, ako ďalej v odpadovom hospodárstve. Absentuje základný koncepčný materiál, ktorým by mal byť Program odpadového hospodárstva SR na roky 2011 – 2015.
Závislosť od skládok je potrebné obmedzovať na všetkých frontoch. Slovensko potrebuje diverzifikovať existujúcu infraštruktúru odpadového hospodárstva smerom k optimálnemu mixu medzi materiálovým a energetickým využívaním odpadov. Je pri tom potrebné postupovať cestou regionálnych integrovaných systémov nakladania s odpadmi. Tie na Slovensku úplne absentujú. Je to dôsledok nedotiahnutia presunu kompetencií pri nakladaní s komunálnym odpadom na vyššie územné celky, ktoré majú všetky predpoklady na tvorbu a realizáciu koncepcií v tejto oblasti.
Do relatívne pokojných vôd môže Slovensko doviesť na reálnych nohách postavený program odpadového hospodárstva na najbližšie päťročné obdobie, legislatíva zodpovedajúca štandardom EÚ, odstránenie pretrvávajúcich bariér na využívanie energie odpadov, nekompromisný a odborný výkon orgánov štátnej správy a štátneho dozoru na čele s ministerstvom životného prostredia, ako aj rozumné využívanie finančných nástrojov – eurofondy či Environmentálny fond.
Osobitnú podporu bude potrebné v blízkej budúcnosti venovať výrobe elektrickej energie, tepla a alternatívnych palív z odpadov. V každom prípade Slovensko čaká aj v prípade rýchlych legislatívnych zmien ešte niekoľko rokov, keď si svoje postavenie skládkovacej veľmoci v Európe bezpečne udrží.
Autor je konateľ spoločnosti Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o.
Článok je súčasťou Špeciálu o odpadovom hospodárstve, ktorý vyšiel v týždenníku TREND č. 10.
Foto - Pavel Danko
