Odvtedy bežal kolotoč odvolacích konaní, ktorý sa zastavil na konci marca. Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) rozhodla, že vyradenie združenia Skansky považuje za správne. Verdikt zverejnila na svojom internetovom portáli. Firma sa voči nemu už nemôže odvolať. Môže sa obrátiť na súd, čo ju ale do súťaže nevráti.

Šancu uspieť majú teraz ďalší dvaja súťažiaci: Prvým je konzorcium firiem Doprastav a Metrostav, druhým združenie talianskej skupiny Impregilo-Salini a slovenskej firmy Dúha, ktorá patrí slovenskému podnikateľovi Miroslavovi Remetovi. Doprastav je po vylúčení Skansky najlacnejší. NDS ale jeho ponuku nemusí akceptovať vzhľadom na trest za kartelovú dohodu. Preto majú nádej aj remetovci.

Sporné únikové východy

Nadnárodnú spoločnosť Skanska pripravili o biznis požiadavky NDS týkajúce sa únikových ciest. Tie bývajú súčasťou diaľničných tunelov kvôli bezpečnosti. Nehody pod zemou môžu mať omnoho vážnejšie dôsledky ako havárie na povrchových cestách. Keď nastane hromadná zrážka alebo požiar, ľudia by mali mať možnosť čo najrýchlejšie z tunela utiecť. Únikové východy preto nesmú byť od seba vzdialené viac ako 250 metrov. Skanska s touto požiadavkou počítala, ale vyložila si ju ináč ako NDS.

Podľa prepočtov NDS boli niektoré únikové východy v ponuke Skansky dlhšie ako predpísaných 250 metrov. NDS vo svojej kalkulácii prirátala k vzdialenosti medzi dvoma chodbami ešte jedno číslo – vzdialenosť medzi vstupom do chodby a protipožiarnymi dverami, ktoré v strede chodby oddeľujú jednu tunelovú rúru od druhej.

Podľa Skansky však takýto súčet nie je správny. Firma tvrdí, že plánovala chodbu oddeliť od tunelových rúr dvoma dverami a nie jednými. Dvere mali byť podľa nej na každom konci chodby, čo by únik do bezpečia skrátilo pod požadovanú hranicu 250 metrov. NDS tento argument neuznala, keďže na základe ponuky Skansky dedukovala, že dvere majú byť iba jedny v strede chodby.

Keď firmu zo súťaže vylúčila, tá sa odvolala na ÚVO. Ten jej námietku zamietol. Skanska sa potom ešte odvolala na Radu ÚVO. Výsledok bol rovnaký. S tým rozdielom, že v súčasnosti sa už nie je kde odvolávať. Skanska preto v tejto súťaži skončila.

Šanca pre Remetu

Národná diaľničná spoločnosť si teraz bude vyberať z dvoch uchádzačov, ktorí jej zostali. Najnižšiu cenu má po vylúčení najlacnejšej Skansky Doprastav – 382 miliónov eur. Na porovnan ie, Skan ska zaň pýtala 338 miliónov. Tretím uchádzačom je konzorcium firmy Dúha s ponukou 409 miliónov eur. Jej vlastník M. Remeta si myslí, že zvládnu postaviť veľkú stavbu, aj keď Dúha je oproti Skanske aj Doprastavu vo výstavbe infraštruktúry menej skúsenou firmou.

M. Remeta zdôraznil, že v pozemnom staviteľstve patria na Slovensku medzi najväčších. Ich talianski partneri sú zase podľa neho v desiatke najväčších globálnych stavebných firiem a majú aj bohaté skúsenosti s výstavbou diaľnic.

M. Remeta sa k vylúčeniu Skansky vyjadrovať nechcel. Okrem dôvodov, o ktoré sa opierala NDS, ale vidí ešte jeden, pre ktorý podľa neho Skanska nemala túto zákazku dostať. „Ak by nevylúčili Skansku z dôvodov, ktoré sa týkali tohto tendra, dalo by sa očakávať, že ju vylúčia za kartelovú dohodu,“ povedal M. Remeta.

Na konci minulého roka Najvyšší súd potvrdil starší verdikt Protimonopolného úradu o kartelovej dohode medzi stavebnými firmami. Firmy dostali dva tresty: zákaz účasti vo verejných súťažiach na päť rokov a finančnú pokutu. Právnici vedú polemiky, či má zákaz účasti plynúť od rozhodnutia Najvyššieho súdu, teda od tohto roka, alebo či sa vzťahoval na skoršie obdobie.

Ak by mal zákaz platiť od rozhodnutia Najvyššieho súdu, Doprastav by o túto zákazku prišiel. V takom prípade by na scénu prišiel M. Remeta, s ktorým sa doteraz veľmi nerátalo. Podnikateľ očakáva, že takýto scenár aj nastane, keďže spolu so Skanskou bol z kartelu usvedčený aj Doprastav.

Podľa druhého právneho výkladu je však už trest premlčaný. Ak sa tento výklad potvrdí, víťazom sa stane Doprastav. Rozhodnúť by mal Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý verdikt Najvyššieho súdu analyzuje. Chystá tiež usmernenie, ktorým by sa mali obstarávatelia riadiť. Hovorca úradu Ján Mažgút pre TREND.sk vo štvrtok povedal, že ho ešte nemajú. Skanska, Doprastav ani NDS sa k verdiktu Rady ÚVO nevyjadrili. „Vzhľadom k tomu, že stále prebieha verejné obstarávanie, Národná diaľničná spoločnosť sa štandardne nevyjadruje,“ povedal hovorca diaľničiarov Marcel Jánošík.

Najväčší tunel

Višňové má byť najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku. Merať má 7,5 kilometra. Celý úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala, ktorého je súčasťou, má mať 13,5 kilometra. Je súčasťou južného obchvatu Žiliny a prepojí ďalšie časti diaľnice D1, ktoré sú už vo výstavbe. Súvislá autostráda potom povedie až po obec Turany za Martinom.

Diaľnicu okolo Žiliny malo pôvodne stavať nemecko-rakúske konzorcium Alpine Bau – Hochtief cez PPP projekt. Firmy mali cestu postaviť aj financovať. Štát im to mal podľa predstáv prvej vlády Roberta Fica splácať 30 rokov.

Vláda Ivety Radičovej kontrakt stopla, lebo ho považovala za pridrahý. Rozbehla teda vlastné verejné súťaže. Súťaž, ktorá sa týkala aj úseku s tunelom Višňové, vyhlásila v decembri 2011. NDS najskôr Skansku vylúčila pre výhrady k vetraniu. Úrad pre verejné obstarávanie argumenty vyradenej firmy uznal a vrátil ju do súťaže. Diskusie o únikových chodbách prišli až neskôr. V tomto prípade sa už ÚVO pridal na stranu NDS.

Ak diaľničiari podpíšu zmluvu s víťazom v tomto roku, diaľnica by mala byť hotová v roku 2018.