V poslednej dobe boli medializované viaceré prípady ublíženia deťom, ktoré mali byť pod sociálnou kuratelou. Stačí spomenúť Marka, ktorého odviedol súdny úradník násilím z triedy a zrejme sexuálne zneužitú Natáliu. Sú to ojedinelé zlyhania alebo systémová chyba?
Som presvedčená o tom, že primárne ide o zlyhanie celého systému, aj keď nemožno všetky medializované kauzy hádzať do jedného vreca. Systém zlyháva predovšetkým v tom, že umožňuje takýmto ľuďom sa vôbec dostať k práci s deťmi, že ich nedokáže prirodzeným spôsobom „vyhnať“. Vo všeobecnosti, princíp zvýšenej angažovanosti kompetentných až po preniknutí problému na verejnosť, nemožno považovať za systémové riešenie, ale iba za hasenie konkrétnej kauzy.
Čo je hlavný problém resocializačných zariadení?
Zariadenia sa boria s mnohými problémami, neviem, či existuje nejaký hlavný problém. Najväčšou výzvou, pred ktorou stoja všetky zariadenia bez rozdielu, je deinštitucionalizácia. Je úplne jedno, či sa bavíme o detských domovoch, krízových strediskách alebo resocializačných zariadeniach. Všetky zariadenia by sa mali vo všeobecnosti vedieť nastaviť na napĺňanie individuálnych potrieb im zverených detí. To znamená, že by mali byť schopné prispôsobiť svoju prevádzku a metódy práce tomu, čo potrebuje konkrétne dieťa a jeho rodina. Súčasná legislatíva dáva zariadeniam pre tento účel široké možnosti.
Funguje dostatočne kontrola?
Neexistujú legislatívne prekážky, pre ktoré by Ústredie a Ministerstvo nemohli zabezpečiť komplexnú kontrolu systému. Keďže je Ústredie jediným zriaďovateľom štátnych detských domovov na celom území Slovenska a zároveň kontroluje aj všetky úrady práce, má v rukách veľmi silné kompetencie. Ak kontrola nefunguje, buď nie je vôľa alebo ľudia, ktorí kontrolujú, nemajú dostatočné kompetencie, vedomosti, zručnosti alebo záujem. Kauzy vychádzajúce na povrch a vyjadrenia čelných predstaviteľov rezortu však naznačujú, že systém nedostatočne využíva svoj potenciál.
Čo mohlo ústredie robiť napríklad v prípade resocializačného centra, ktoré nebolo štátne?
S neštátnymi zariadeniami uzatvára každoročne zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, ktorými môže zaviazať neštátne subjekty, aby dodržiavali isté pravidlá. Ako príklad uvediem zmluvy o poskytovaní finančných príspevkov pre rok 2014, v ktorých bola obsiahnutá povinnosť neštátnych detských domovov upraviť si postupy v otázkach práce s profesionálnymi rodičmi v súlade s internými normami Ústredia. Ústredie predsa nemôže zaujať postoj, že ono neštátne subjekty iba financuje.
Podľa informácií, ktoré o aktuálnom prípade máte, zdá sa Vám, že úrady urobili všetko, čo mali?
Nato, aby som sa mohla korektne vyjadriť, musela by som vidieť vnútorné postupy Ústredia a dotknutých úradov. V každom prípade je nemysliteľné, aby pri angažovanosti 26-ich úradov práce (podľa vyjadrenia ministra práce), ktoré mali byť v pravidelnom kontakte s deťmi, ich rodinami a súdmi, nevyšli veci na povrch skôr ako prostredníctvom medializácie, ktorá tiež veľmi škodlivo zasahuje celý systém. Ak vznikali akékoľvek pochybnosti, Ústredie mohlo minimálne skontrolovať dodržiavanie zmlúv zo strany resocializačného zariadenia a mohlo požiadať úrady práce o prešetrenie stavu umiestnených detí. Zo zisteniami sa mohlo obrátiť na Ministerstvo práce a akreditačnú komisiu.
Ako je možné, že nič nevyšlo na povrch, keď v zariadení bola aj kontrola?
Keďže už nie som súčasťou systému, neviem Vám na túto otázku odpovedať korektne a išlo by iba o moje dojmy. Je potrebné zistiť, či sa systém vôbec kontroluje, či nejde iba o formálnu kontrolu papierov, či kontrolujú kompetentní. Kontrola má mnoho podôb. Je kľúčové, aby tí, ktorí vystupujú za Ústredie boli citliví na rôzne signály a neuspokojili sa iba s vyjadreniami riaditeľov zariadení.
Zamestnanec Ústredia (ak má náležite skontrolovať zariadenie) musí v zariadení stráviť istý čas, viesť rozhovory aj s deťmi a zamestnancami, so školami, trénermi, lekármi, jednoducho všetkými, ktorí prišli do kontaktu s dieťaťom.. a následne, samozrejme, musí vedieť aj patrične vyhodnotiť tieto informácie. Ústredie by malo disponovať dostatočným počtom odborne zdatných, skúsených a predovšetkým angažovaných zamestnancov a zároveň musí týmto ľuďom vytvoriť patričné podmienky na ich prácu, vzdelávanie a rozvoj. Podmienky pre prácu sú však v rezorte také aké sú.
Ale aby som v otázke kontroly nebola zameraná iba na zariadenia a Ústredie, pozrite sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré je taktiež súčasťou systému sociálnoprávnej ochrany. Organizácia má za sebou niekoľko medializovaných káuz a ja sa pýtam, kto a ako túto organizáciu kontroluje? Všetci si isto pamätáte kauzu detí, ktoré v dôsledku intervencie a medializácie Centra boli premiestnené z Anglicka po vyňatí z rodiny na územie Slovenska.
Máte na mysli prípad Boórových?
Áno, zaujímajú sa kompetentné orgány o to, ako sa náš systém o tieto deti postaral po ich príchode na územie SR a či boli dostatočne preverené dôvody, ktoré viedli anglické súdy k vyňatiu detí z rodiny? Prešlo veľa rokov a myslím, že by sa mali veci vyhodnocovať. Keď sme už tak mediálne dourážali kolegov v Anglicku, možno by bolo na mieste vyhodnotiť aj naše postupy. Ako sa má náš systém zlepšovať, keď sa nevyhodnocujú prijímané opatrenia?
Na verejnosti sa diskutuje, že deti v týchto zariadeniach nie sú žiadni anjelici, majú skúsenosť so sexom. Je toto ospravedlnenie?
Ak by boli anjelici alebo by mali toľko šťastia, že by sa o nich dokázali rodičia lepšie postarať, nepotrebovali by sme zariadenia. Práve preto by im mala byť poskytnutá zvýšená starostlivosť a ochrana.
Resocializačné zariadenia sú neziskovky. Sú na tom štátne zariadenia, napríklad detské domovy lepšie?
Forma je, v duchu toho, čo som uviedla vyššie, nepodstatná. Všetky zariadenia musia byť pod kontrolou, pretože ľudia v týchto zariadeniach pracujú s patológiou a môžu zlyhať. A nielen pod kontrolou, ale aj pod metodickým vedením a supervíziou. Je to veľmi náročná a vyčerpávajúca práca.
Vyskytuje sa tam násilie, sex medzi maloletými?
Ak máte 6-10 detí v dome alebo skupine, pri ktorých sa strieda 5-7 dospelých osôb, nejde o prirodzené prostredie. Ak k tomu pripočítate históriu týchto detí, môže dochádzať naozaj k hocičomu. Čo je podstatné, na každé takéto správanie musí zariadenie zareagovať a prijať potrebné opatrenia. Najhoršie, čo môžete ako riaditeľ zariadenia urobiť, je, že budete tieto veci zakrývať. Aký signál tým vyšlete obetiam, agresorom, zamestnancom? Toto je podľa môjho názoru asi najväčšie zlyhanie zariadenia. Samozrejme, až po zneužívaní a inom vedomom poškodzovaní detí, čo je už úplný extrém, ktorý sa diať jednoducho nesmie.
Aká je odbornosť vedenia týchto inštitúcií? Je to rovnaké ako inde v štátnej správe, že sa tam dosadzujú ľudia nie podľa odbornosti, ale straníckej príslušnosti?
Riaditelia štátnych detských domovov prechádzajú výberovým konaním na Ústredí, ktoré pozostáva z rôznych častí. Asi by som Vás nepresvedčila, ak by som tvrdila, že stranícka príslušnosť nehrala pri výbere riaditeľa žiadnu rolu. Medzi riaditeľmi zariadení nájdete mnoho osôb, ktoré sú vysoko odborne zdatné, angažované a otvorené novým veciam, zároveň s obrovskou empatiou a morálnymi hodnotami. Vtedy je stranícka príslušnosť irelevantná. Problém začína vtedy, ak si riaditeľ myslí, že on sa z rôznych dôvodov nemusí podriaďovať všeobecným pravidlám, na ktorých je postavené riadenie detských domovov a aj sa mu to „prepečie“. Tu začína systém výnimiek a nemôže to dobre dopadnúť.
Aká je ochota ľudí v systéme pomáhať deťom a odhaľovať prípadné zlyhania, patologické javy?
Žiaľ, v systéme sú aj ľudia, ktorí si prioritne riešia svoje vlastné záujmy a keď sa im umožní ovplyvňovať dianie v rezorte, odhaľovanie zlyhaní sa deje iba formálne.
Aké opatrenia by pomohli?
Myslím si, že v prvom rade je potrebné dôkladne zistiť, ako sú riadené zariadenia na území Slovenska v súčasnosti a ako pracujú kontrolné orgány. Ak existujú akékoľvek prekážky, ktoré bránia kompetentným v odhaľovaní podobných káuz, je potrebné odstrániť ich. Ak je problém v ľudskom faktore, je potrebné očistiť systém od ľudí, ktorí nepracujú v prospech detí a rodín v kríze.
Čo sa stalo v Čistom dni
Polícia preveruje resocializačné zariadenie Čistý deň pre údajné sexuálne zneužitie maloletej. 14-ročnú Natáliu mal zneužiť bývalý klient, zamestnanec centra. Čistý deň je nezisková organizácia, v terapeutickej komunite sú najmä drogovo závislé deti, ktoré tu na podnet sociálnych pracovníkov umiestnil súd. Zariadenie podlieha kontrole štátu, ktorý vydalo akreditáciu na jeho prevádzku a financuje pobyt neplnoletých. V minulosti prišlo na Čistý deň niekoľko sťažností, úrady však prebudil až blog poslankyne SaS Natálie Blahovej o zneužitých dievčatách.