Mesto Skalica navrhuje tak ako vo februári zmeniť stanovy BVS a umožniť tak Grafobalu Ivana Kmotríka stať sa druhým najväčším akcionárom vodární. Mesto Skalica má s Grafobalom zmluvu o budúcej zmluve na predaj približne ôsmich percent akcií vodární a prirodzene sa snaží o ich definitívny predaj. Akcie však na základe stanov vodární môžu zatiaľ kupovať len obce alebo mestá.
Stop od dozornej rady
Ak by sa Skalicou navrhovaná zmena stanov podarila, orgánom udeľujúcim súhlas na prevod akcií by už nebola dozorná rada, ale predstavenstvo vodární. Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom, predstavenstvo výkonným.
V BVS sú dnes akcionármi výhradne obce a mestá. Ak by na valnom zhromaždení prešiel návrh Skalice, zrušilo by sa obmedzenie prevoditeľnosti akcií iba na samosprávy a umožnilo by sa prevádzať ich aj na iné fyzické či právnické osoby, ktoré nie sú obcou alebo mestom.
Dozorná rada sa ešte vo februári uzniesla, že nesúhlasí so vstupom akéhokoľvek súkromného subjektu do BVS, lebo si to ekonomická situácia v spoločnosti nevyžaduje. Je za zachovanie akcionárskej štruktúry tvorenej obcami a mestami, v ktorých pôsobí a súhlas na vstup Grafobalu dať nemôže, lebo firma nie je obcou alebo mestom.
Skalica sa už raz pokúsila dozornú radu v rozhodovaní obísť, keď sa v auguste 2010 iba na základe rozhodnutia predstavenstva BVS mal udiať prevod viac ako 700-tisíc vlastných akcií BVS s nominálnou hodnotou 33,19 eura na mesto Skalica za 4,71 eura. Dozorná rada však následne prevod týchto svojich akcií na Skalicu neodsúhlasila, a vzhľadom na túto udalosť boli posilnené jej kompetencie.
Najsilnejší klub je proti
Predseda najsilnejšieho Bratislavského klubu v mestskom zastupiteľstve Ján Budaj pre TREND.sk povedal, že o situácii v utorok telefonoval s primátorom Bratislavy Ivom Nesrovnalom, ktorý ho ubezpečil, že zabezpečí zastupovanie mesta na valnom zhromaždení.
Ján Budaj napíše primátorovi aj otvorený list, v ktorom ho upozorní, že akcie BVS boli prevedené do verejného majetku mesta rozhodnutím Fondu národného majetku (FNM) s podmienkou, že nikdy nebudú verejne obchodovateľné a budú patriť obciam a mestám. Postoj členov Budajovho klubu sa podľa jeho slov nemení a sú proti vstupu súkromného investora do vodární.
Ján Budaj Zdroj: SITA
Mesto sa asi zdrží hlasovania
Podľa predsedu druhého najväčšieho poslaneckého Klubu pre Bratislavu Martina Borguľu, ak zástupca mesta na valnom zhromaždení nebude mať k dispozícii stanovisko zastupiteľstva, o ktoré by sa mohol oprieť, mal by sa zdržať hlasovania. Keďže je Bratislava majoritným takmer 60-percentným akcionárom, na zmenu stanov nebudú mať zostávajúci akcionári dostatok hlasov.
Predseda Dozornej rady BVS Radoslav Jenčík plánuje ešte pred valným zhromaždením zvolať zasadnutie dozornej rady. Vo februári dozorná rada prijala v reakcii na požiadavku Skalice dve uznesenia. Prvým jednohlasne odmietla oslabenie pozície Dozornej rady v rámci vodární, druhým odmietla vstup súkromného investora do BVS. Pri tomto hlasovaní z desiatich prítomných členov za hlasovali šiesti a štyria sa zdržali hlasovania.
Na otázku TREND.sk, či budú členovia dozornej rady opätovne hlasovať o požiadavkách Skalice, R. Jenčík odpovedal, že to nebude potrebné, pretože už k tomu prijímali stanovisko vo februári, opýta sa však členov dozornej rady, či niekto odvtedy nezmenil názor. Podľa R. Jenčíka k zmenám stanov by malo jednoznačne prijať stanovisko aj mestské zastupiteľstvo.
Bratislavská vodárenská spoločnosť sa odmietla vyjadriť k otázkam TREND.sk týkajúcim sa zmeny akcionárskej štruktúry, podľa hovorcu Jána Pálffyho úlohou manažmentu nie je komentovať akcionársku štruktúru spoločnosti, ale napĺňať strategické zámery v oblasti riadenia a rozvoja podniku.
Bratislava odmieta vlastné oslabenie
Postoj mesta Bratislava pod vedením Iva Nesrovnala sa zatiaľ nemení. Mesto odmieta akékoľvek oslabenie pozície Bratislavy ako akcionára BVS. Akcionárske práva hlavného mesta ako majoritného akcionára s takmer 60-percentami akcií BVS vykonáva za hlavné mesto primátor samostatne a ako štatutár mesta je za výkon akcionárskych práv výlučne zodpovedný.
Aj keby prijatie rozhodnutia o zmene stanov nebolo v rozpore so zákonom, primátor I. Nesrovnal sa zatiaľ verejne nikdy nevyjadril v prospech tejto možnosti. Proti vstupu súkromného investora do vodární hlasoval aj zástupca mesta v dozornej rade.
Skalica a Grafobal sa po februárovom deklarovanom odpore stiahli, zmeny, ktoré po piatich mesiacoch opätovne navrhujú, sa zrejme nepodarí schváliť ani po druhýkrát.
Poslanci aj členovia dozornej rady totiž intenzívne vnímajú aj možné negatíva, ktoré by mohla priniesť zmena akcionárskej štruktúry. Vstupom Grafobalu do BVS by prvýkrát v histórii Slovenska bola súkromná firma akcionárom spoločnosti, ktorá vlastní vodárenskú infraštruktúru.
Pred desiatimi rokmi sa síce udiala nepriama privatizácia Stredoslovenskej vodárenskej a Podtatranskej vodárenskej spoločnosti tak, že sa vytvorili prevádzkové spoločnosti a ich akcie sa previedli na francúzsku spoločnosť Veolia Voda. Materským spoločnostiam však zostal majetok aj aktíva, taktiež kompetencie rozhodovať o investíciách a čerpaní eurofondov.
Finančná riaditeľka Podtatranskej vodárenskej Jolana Handzušová pre TREND.sk uviedla, že táto transakcia im nespôsobila žiadne krátenie dotácií z eurofondov či štátneho rozpočtu, pretože do spoločnosti nevstúpil strategický partner, nemenila sa akcionárska štruktúra a obce a mestá zostali 100-percentnými akcionármi.
Ohrozené eurofondy?
To by však neplatilo v prípade vstupu Grafobalu do BVS. Po zmene stanov a vstupe súkromnej firmy by sa akcionárska štruktúra menila a obce a mestá by už nevlastnili sto percent akcií. TREND.sk oslovil Zastúpenie Európskej komisie v SR s otázkou, či by vstup súkromného investora do BVS mohol znamenať krátenie dotácií z eurofondov pre BVS.
Ingrid Ludvíková zo zastúpenia odpovedala, že Európska komisia nemá k dispozícii informácie o možnej privatizácii BVS. ,,Ak by k realizácii takýchto plánov došlo, EK patrične prípad preskúma a na základe zistení prijme potrebné opatrenia,” dodala.
BVS využíva eurofondy na modernizáciu vodárenskej infraštruktúry, na odkanalizovanie podunajskej časti bratislavského regiónu dostala pred troma rokmi od únie 35,7 milióna eur, na rekonštrukciu čističky odpadových vôd v Holíči desať miliónov a takmer deväť miliónov na dobudovanie kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v aglomerácii Modra. V roku 2015 napríklad BVS počítala s viac ako trinástimi miliónmi eur z eurofondov.
Pochybnosti o nestrannosti transakcie môže vyvolať aj personálne prepojenie medzi Grafobalom a spoločnosťou HEDIN vlastniacou 49 percent akcií dcérskej spoločnosti BVS - Infra Services, v ktorej figurujú advokáti Peter Ďurček a Juraj Bugala. Zároveň totiž zastupujú koncern Grafobal Group, na internetovej stránke ich advokátskej kancelárie je Grafobal uvedený v kolónke Referencie. Na prepojenia upozornil vo svojom blogu aj aktivista Miroslav Dragun.
Majú čas
Bez zmeny stanov sa Grafobal do Bratislavskej vodárenskej nedostane. Súhlasiť s ňou musí dozorná rada aj mestské zastupiteľstvo. Dôsledky možnej privatizácie vodární bude potrebné prekonzultovať aj s Európskou komisiou, ktorá by v určitých prípadoch mohla vodárňam nariadiť eurofondové korekcie.
Odporcov privatizácie je zatiaľ viac ako podporovateľov. Grafobal sa však neponáhľa a do vodární sa bude pokúšať dostať. Biznis s pitnou vodou v krajine s obrovskými zásobami podzemnej vody je totiž veľmi lukratívna záležitosť.
