Faktom je, že euro je v posledných troch mesiacoch čoraz silnejšie, a to primárne voči americkému doláru, ale aj väčšine ďalších svetových mien. Toto posilňovanie eura však ide výlučne na vrub oslabovania (depreciácie) amerického dolára.
Dolár v súčasnosti oslabujú primárne dva faktory: rastúca neistota v dôsledku blížiacich sa prezidentských volieb v USA a akumulácia strát z pôžičiek z koronavírusovej krízy. Vo svetle týchto neistôt investori na celom svete jednoducho znižujú expozíciu svojich dlhých pozícií v dolároch a časť z nich vypĺňa medzeru na trhu alokáciou do eur.
Európa napriek enormným stimulom spomaľuje
Samotná Európa k posilneniu eura v zásade neprispela. Napriek nákupu aktív v objeme takmer 3 bilióny eur v rámci kvantitatívneho uvoľňovania ECB a napriek extrémne lacným peniazom (záporné úrokové sadzby) vykazuje hospodárstvo Európy známky neodvratného spomaľovania ekonomiky.
Aj keď schválenie stimulov v objeme 750 miliárd eur sčasti prispelo k posilneniu eura, je to, takpovediac, monetárny danajský dar. Čím viac politických stimulov prinesie Európska centrálna banka do ekonomiky, tým viac škôd utrpí menová reputácia a aj možnosti regulovania monetárnej politiky.
Silnejšie euro si Európa zatiaľ nezaslúžila. Už o tri mesiace sa môže situácia otočiť
Dá sa povedať, že euro sa nachádza v prechodnom štádiu a akonáhle bude zvolený nový prezident USA, je pravdepodobné, že súčasný výmenný kurz sa začne vracať späť k dlhodobému štandardu.
Napodobní ho niektorá z väčších krajín Grécko?
ECB sa rozhodla upustiť od nemeckej monetárnej prísnosti a ísť cestou speňaženia dlhov a zavádzaním fiškálnej expanzie v snahe uspokojiť politické záväzky a pomôcť hospodárskemu prežitiu a zmierneniu štandardov. Tieto kroky spôsobili znehodnotenie najkvalitnejších dlhopisov (rating AAA) rastom nekvalitných dlhov krajín ako Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko a Írsko. Tie už eurozóna zachraňovala počas globálnej finančnej krízy v roku 2008.
Ako ovplyvnila koronakríza obchodovanie na burzách krajín V4?
Tri najväčšie európske ekonomiky – Nemecko, Francúzsko a Taliansko – sú v súčasnosti zaseknuté v recesii s malou pravdepodobnosťou, že produkcia dosiahne úrovne pred začiatkom pandémie už do roku 2022.
Jedna malá ekonomika – Grécko – v roku 2012 takmer priviedla euro k pádu. Ak by sa do problémov tentoraz dostala väčšia krajina, mohla by ľahko dostať euro a celú eurozónu do stavu, z ktorého by už nebolo návratu.
Zlato by podľa časti analytikov mohlo narásť ešte oveľa vyššie. Je to skutočne reálne?
V dnešných časoch zvýšenej neistoty strácajú meny po celom svete na dôvere. Ľudia sa obracajú k zlatu – v Číne, Južnej Kórei, rovnako ako v Nemecku a inde. Opäť to dokazuje, že každodenní investori sú prvými, ktorí konajú v dôležitých hospodárskych zlomoch a centrálni bankári sú zasa poslednými, ktorí sa dokážu aktivizovať.
Ekonómovia tento jav volajú „preferencia likvidity“, laicky by sa hodil skôr titulok „znamenie času“. Ak sa totiž investičný guru Warren Buffett sťahuje z papierových peňazí do zlata investovaním do ťažiarskej spoločnosti, možno je správny čas premýšľať o rovnakom kroku.
- Lukáš Baloga
Popri štúdiu na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave zbieral prvé skúsenosti ako junior analytik v brokerských spoločnostiach. Nedávno ukončil postgraduálne štúdium na NTU v Nottinghame. Ako hlavný analytik ProfitLevel a pracovník dealingu sa v súčasnosti venuje predovšetkým makroekonomickému dianiu a jeho aplikovaniu na finančné trhy. Jeho prácou je zároveň príprava podkladov pre investovanie do rôznych finančných nástrojov.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora