V pondelok plamene pohlcovali 3,2 milióna hektárov lesov a pôdy. Zasiahnutými sú prevažne sibírsky Krasnojarský kraj a Irkutská oblasť a ďalekovýchodné Jakutsko, spresnili miestne úrady.

Požiare zapríčinili búrky s bleskami pri teplote vzduchu 30 stupňov Celzia a o ich rozšírenie sa postaral silný vietor, popísal ruský federálny lesnícky úrad. Štipľavý dym zahalil nielen malé osady, ale aj hlavné mestá v západnej Sibíri a altajskom regióne, ako aj Ural a tamojšie veľké mestá Čeľabinsk a Jekaterinburg a prerušil leteckú dopravu.

V nedeľu zaznamenali prekročenie limitov škodlivín vo vzduchu aj v stredoázijskom Kazachstane. K nahromadeniu škodlivín došlo podľa meteorologickej služby vo viacerých oblastiach krajiny vrátane hlavného mesta Nursultan.

Sadze a nižšia odrazivosť

Okrem obáv o zdravotný stav miestneho obyvateľstva ochrancovia životného prostredia varujú, že požiare môžu urýchliť globálne otepľovanie. „Lesné požiare vo východnej časti krajiny už dávno prestali byť miestnym problémom,“ píše sa vo vyhlásení ruskej pobočky medzinárodnej ochranárskej organizácie Greenpeace. „Premenili sa na ekologickú katastrofu s dôsledkami pre celú krajinu.“

Podľa ekológov bolo tento rok spálených takmer 12 miliónov hektárov, čo spôsobilo značné emisie oxidu uhličitého (CO2) a znížilo tak budúcu kapacitu lesa absorbovať CO2.

„Potom je tu ďalší problém, že sadze padajúce na ľad alebo sneh ho topia a zatemňujú, čím sa znižuje odrazivosť povrchu a ten zachytáva viac tepla,“ uviedla vo vyhlásení pre AFP Svetová meteorologická organizácia (WMO).

Niektorí vedci zverejnili družicové zábery NASA, na ktorých vidno oblaky dymu blížiace sa k arktickej oblasti. Grigorij Kuksin, ktorý je ruským expertom Greenpeace, povedal, že sadze a popol urýchľujú topenie arktického ľadu a permafrostu, trvalo zamrznutej pôdy, ktorá sa začala topiť a uvoľňuje plyny, ktoré posilňujú globálne otepľovanie.

Podľa G. Kuksina je vplyv požiarov na klímu „veľmi vážny“ a je „porovnateľný s emisiami veľkých miest“. Organizácia Greenpeace medzičasom spustila petíciu, v ktorej žiada ruské orgány, aby urobili viac pre boj proti požiarom.

Situácia je však komplikovaná, pretože Rusko nemá na zastavenie požiarov dostatok finančných zdrojov, dodávajú ochrancovia životného prostredia. Väčšina požiarov navyše horí vo veľmi vzdialených alebo neprístupných oblastiach a úrady sa rozhodli ich hasiť, iba ak odhadovaná škoda presiahne náklady na operáciu, uvádzajú podľa AFP odborníci.