Najhorší vývoj zrážok evidujú meteorológovia na krajnom západe Slovenska. Ako príklad uvádzajú mesto Piešťany, kde sa namiesto striedaní období s nedostatkom a prebytkom zrážok za posledné tri roky iba hromadili obdobia bez zrážok.
„Pri analýze deficitov zrážok v jednotlivých desaťročiach od polovice 20. storočia sa ukázalo, že stav v Piešťanoch je teraz priebežne najhorší zo všetkých analyzovaných dekád od roku 1951. Nepomohol ani tohtoročný máj, ktorý bol mimoriadne bohatý na zrážky,“ skonštatovali odborníci.
Nedostatok vlahy ovplyvňuje takmer každý sektor hospodárstva, pripomenuli meteorológovia. Okrem vodohospodárov zasahuje sucho aj poľnohospodárov.
„Ak aj na niektorých miestach môžu využívať závlahy, treba zaplatiť ich prevádzku a toto podporuje rast cien poľnohospodárskych komodít a, samozrejme, aj samotní producenti začínajú uvažovať, čo sa im ešte oplatí pestovať,“ vysvetlilo SHMÚ. Sucho sa prejavuje aj v lesnom hospodárstve, požiare hrozia aj v oblastiach, v ktorých v minulosti bývalo vlhko.
Situácia so zrážkami sa po daždivom máji opäť zhoršila v júni, ktorý bol extrémne teplý. Výrazný nedostatok zrážok pokračuje až doteraz. K 21. júlu evidovali meteorológovia extrémne sucho v štyroch staniciach. Veľmi suché podmienky prevládajú najmä na západnom Slovensku a na severe stredného Slovenska.
Na meteorologické sucho nadväzuje aj pôdne sucho. Pôdna vlhkosť je na takmer celom území Slovenska nižšia ako dlhodobý priemer za obdobie 1961 – 2010,“ upozornili meteorológovia. Na Orave a Kysuciach dosahuje deficit pôdnej vlahy až -100 milimetrov.
