V prípade meraní v centre je najteplejšou lokalitou historické centrum mesta, najmä Primaciálne námestie. Chladnejšie už bolo na neďalekom Šafárikovom námestí, kde je viac zelene a blízkosť Dunaja.
Merania potvrdili ochladzujúci efekt zelených a vodných plôch v meste. Napríklad park SNP v Líščom údolí bol takmer o dva stupne Celzia chladnejší ako neďaleká zástavba v Karlovej Vsi. Okolie jazera Kuchajda bolo približne o jeden stupeň chladnejšie ako neďaleká zástavba na Riazanskej ulici.
Pojem mestský ostrov tepla, ktorý bol prvýkrát použitý v 40. rokoch minulého storočia, označuje vyššiu teplotu vzduchu v meste oproti okolitej vidieckej krajine. Rozdiel teploty je najvýraznejší najmä v zástavbe s veľkým podielom umelých povrchov ako asfalt, betón či iné dlažby.
Umelé povrchy totiž majú schopnosť akumulácie tepla počas dňa a jeho postupného uvoľňovania počas noci. Teplotu zvyšuje aj malé zastúpenie vegetácie, ktorá dokáže zadržiavať vodu a má tak ochladzujúci efekt. K zvyšovaniu teploty prispieva aj veľká hustota dopravy či emisie z priemyslu.
Merania SHMÚ uskutočnil 12. júla od 7:00 do 19:00 vo výške 1,8 až 2,0 metre nad zemou. Miesta vybrali tak, aby odrážali rôznorodosť prostredia v Bratislave, ako napríklad určitý typ zástavby, mestská zeleň, les, voda či diaľnica. Výsledky ukazujú pomerne veľké rozdiely teploty vzduchu na území mesta, ktoré dosahovali až štyri stupne Celzia.
Bolo možné pozorovať ochladzujúci efekt väčších plôch zelene v Malých Karpatoch, ale aj lužných lesov pozdĺž Dunaja či vodných plôch, a na druhej strane prehrievanie zastavaných areálov širšieho centra mesta s vysokým percentom umelých plôch. Takéto areály sa vyskytujú najmä na veľkých sídliskách a v historickom centre Bratislavy.
