Druhá najväčšia ropná spoločnosť sveta Royal Dutch Shell stále nezaplatila Iránu 2,3 miliardy dolárov za dodávky ropy. Dlh nie je schopná uhradiť od začiatku roka 2012, kedy Európska únia schválila ropné embargo na Teherán. Britsko-holandský gigant, ktorý podľa odhadov dovážal z Iránu denne 100-tisíc barelov ropy, nemá povolenie na zrealizovanie platby v prospech Národnej iránskej ropnej spoločnosti.
Vyplýva to z finančnej správy adresovanej Americkej komisii pre cenné papiere. Dokument je prvým oficiálnym potvrdením dlhu, v minulosti sa špekulovalo, že jeho výška sa môže pohybovať na úrovni jednej miliardy dolárov. Za iránsku ropu Shell v roku 2012 utŕžil 481 miliónov dolárov a vykázal čistú stratu vo výške šesť miliónov dolárov. Tržby za vykurovací olej a zemný plyn sa vyšplhali až na 631 miliónov dolárov a čistý zisk predstavoval štyri milióny.
Priznanie nezaplatených pohľadávok a vykázaná strata teraz vyvoláva otázky, prečo Shell pokračoval v obchodovaní s Iránom aj v čase, keď už ostatné ťažobné spoločnosti mali kontrakty vypovedané. Všetky zmluvy síce spoločnosť s Iráncami rozviazala pred vstúpením embarga do platnosti 28. júna, svoje záväzky však vysporiadať nedokázala. Neumožňuje jej to zákaz akýchkoľvek finančných transakcií medzi európskymi bankami a účtami iránskej vlády.
Zdroj: SITA / AP
Spoločnosť uvádza, že so zaplatením dlhu problém nemá, len jej to v súčasnosti neumožňuje platné embargo. K spôsobu, akým teda chce Iránu peniaze poslať, sa však stále odmieta vyjadriť. Agentúra Reuters priniesla informáciu, že firma sa údajne pokúšala s Iránčanmi dohodnúť aj na bartrovom obchode s obilím prostredníctvom americkej poľnohospodárskej korporácie Cargill. Aj túto možnosť jej však európske a americké úrady zatrhli.
Zdroje z prostredia ropného biznisu inforomovali o problémoch druhej najväčšej ťažobnej spoločnosti sveta zaplatiť Iránu za dodávky ropy už pred rokom. "Shell sa snaží nájť spôsob, akým zaplatiť dlh Národnej iránskej ropnej spoločnosti," uviedol vtedy jeden zo zdrojov s tým, že má záujem na udržaní dobrých vzťahov s krajinou.
Ropné embargo uvalené Európskou úniou na Irán vstúpilo do platnosti 28. júna 2012, členské štáty ho schválili už v januári. Shell patril od začiatku k jeho hlavným kritikom, generálny riaditeľ Peter Voser tvrdil, že jeho hlavným dôsledkom bude zvýšenie cien pohonných látok v Európe. Zákaz nakupovať, dovážať a prepravovať iránsku ropu bol reakciou na neochotu Teheránu sprístupniť svoj jadrový program a EÚ ho tak chcela odrezať od hlavného príjmu jeho financovania.
Irán však už vtedy informoval, že sankcie mu výrazne neuškodia, keďže na najväčších odberateľov jeho ropy, akými sú Čína, India či Japonsko, sa nevzťahujú. Podľa odhadu amerického ministerstva energetiky však v období od januára do novembra uplynulého roka klesol medziročne vývoz ropy z krajiny až o 33 percent. Medzinárodná energetická agentúra zas informovala, že sa zvýšil export do ázijských krajín. Z Európy embargo najviac zasiahlo Grécko, ktoré dovážalo viac ako tretinu ropy práve z Iránu.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
