Časopis čerpal dáta o 190-tisíc prostitútkach z webových stránok, cez ktoré ich hodnotia ich zákazníci. Bratislavu The Economist nehodnotil, ale na webe sa dajú nájsť aj historické inzeráty na sexuálne služby. Naznačujú, že u nás je trend skôr opačný a sexuálne spoločníčky - v inzerovaných podnikoch - si účtujú viac peňazí.

Ceny závisia najmä od služieb a vzhľadu

Napríklad v roku 2007 ponúkal bratislavský klub hodinový sex za 1 600 korún, čo je po prepočte vtedajším kurzom 47 eur. Na inzertných weboch dnes pri rovnakej službe svieti cenovka minimálne 70 eur.

The Economist zistil, že na cenu má vplyv najmä vzhľad ženy, portfólio ponúkaných služieb a tiež to, v akej časti svete dáma pôsobí. Najviac môžu žiadať spoločníčky, ktoré vzhľadom zodpovedajú západnému ideálu krásy – štíhle blondíny s veľkými poprsím. Príplatok môže žiadať za službu poskytnutú v súkromí alebo za prijatie dvoch zákazníkov naraz.

Porovnanie cien prostitútok ukazuje, že viac peňazí si môžu pýtať ženy v mestách s vysokými životnými nákladmi, napríklad v San Franciscu. Praha naopak patrí medzi lacné mestá.

Lacná konkurencia tlačí aj na ceny sexu

Cena prostitútok podľa The Economist klesla čiastočne pre finančnú krízu v rokoch 2007 a 2008, a to dokonca aj v mestách, ktorých sa kríza dotkla len okrajovo – napríklad v Londýne. Výrazne klesli ceny v mestách ako Cleveland v americkom štáte Ohio, kde v roku 2010 nezamestnanosť presiahla 12 percent.

Aj v Londýne majú podobný problém, ale ceny za sex tam nestláča nezamestnanosť, ale prílev imigrantiek, ktoré majú nižšie ceny ako Britky. Napríklad prostitútky v Nórsku sa snažili neznižovať ceny, no nakoniec ich k tomu dotlačila lacnejšia konkurencia – prisťahovalkyne.

Časopis upozornil, že trh so sexuálnymi službami ovplyvňujú aj sociálne zmeny. Napríklad náhodný sex alebo sex medzi mladistvými je bežnejší než predtým, ľudia tak vyhľadávajú prostitúciu pomenej. Viac ako v minulosti sa toleruje predmanželský sex a rozvody sú bežnejšie, v spoločnosti preto ubúda frustrovaných mužov, ktorí si za sex platia.

Aj keď by sa mohlo zdať, že si prostitúciou sa už nedá zarobiť toľko ako pred pár rokmi, nemusí to byť pravda, upozornil The Economist. Sex sa dá teraz ponúkať on-line a spoločníčky sú tak menej závislé od pasákov, do ich rúk preto ide väčšina príjmu.

Či to platí aj na Slovensku, ťažko odhadovať. Síce sa už nás eviduje počet zistených trestných činov kupliarstva (pasáctvo), ale každoročne sa ich počet mení tak výrazne, že by bolo odvážne hodnotiť trendy.

Štát odhaduje, že ceny prostitúcie u nás stúpajú

Ceny za prostitúciu odhaduje aj Štatistický úrad SR, sexuálne služby sa totiž od roku 1995 sledujú pri meraní výkonu ekonomiky. Úrad preto vie, zhruba koľko peňazí sa premlelo v rokoch 1995 až 2012 v biznise s prostitúciou, no čísla nezverejňuje. „Vzhľadom na citlivosť údajov sa tieto informácie samostatne nezverejňujú,“ vraví hovorca Štatistického úradu Marián Jánošík.

„Odhad sa viaže na predpoklad, že rozsah prostitúcie narastá a mierne rastú aj ceny za tieto služby,“ zhodnotil dáta M. Jánošík. Zdôraznil, že jednoznačnú odpoveď na otázku, či cena prostitúcie stúpa, klesá alebo stagnuje by dal len prieskum vykonaný na reprezentatívnej vzorke.

Ako sa vlastne objem prostitúcie odhaduje, keď u nás nejde o oficiálnu živnosť? „Základom je odhad počtu osôb vykonávajúcich túto činnosť a priemerných cien za služby,“ vysvetľuje M. Jánošík. Štatistici pritom rozlišujú, že ide o pouličnú prostitúciu, sexuálne služby v oficiálnych masážnych salónoch alebo v prenajatých bytoch a vo vlastných obydliach spoločníčok.