Helen Russelová vedela, že má problém, keď jedno z jej detí prišlo domov a ohlásilo, že sa učilo „narábať s nožom“. Keď si jej zvyšne dve deti – dvojičky – k druhým narodeninám priali pílku, uvedomila si, že prekročila pomyselný Rubikon. „Nechtiac som sa stala matkou Vikingov,“ priznala pre Guardian.
Deti zo severských krajín robia veci inak než ich rovesníci zo zvyšku Európy. Inak sa nielen stravujú či hrajú, ale aj obliekajú a spia. Rodičia ich tu bežne nechajú odpočívať pod holým nebom aj v tých najmrazivejších teplotách. Severské deti nepoznajú „zlé počasie“ a denne vonka trávia hodiny spevom, bojovaním či lozením po stromoch.
Nordické krajiny sa pravidelne umiestňujú na čele UNICEF rebríčkov merajúcich šťastie, vzdelanie a blahobyt. Niektoré výchovné metódy severských rodičov možno aplikovať kdekoľvek, zatiaľ čo iné môžu slúžiť ako inšpirácia. Russellová pre Guardian spísala sedem princípov výchovy Vikingov:
1. Každodenná hra bez obmedzení
Severské deti sa von dokážu hrať celé hodiny. Štúdie odhalili, že výšok sa neboja deti, ktoré pravidelne padali zo stromu, ale tie, ktoré naň ani nikdy nevyliezli. Okrem rôznych skupinových hier zvyknú deti medzi sebou aj bojovať, čo je podľa tamojších rodičov dôležitou súčasťou vývoja dieťaťa. Boje rozvíjajú schopnosť spolupracovať, zvyšujú sebadôveru a zlepšujú úsudok.
„Dieťaťu niekedy musíte dovoliť bojovať,“ povedala Russellovej jedna z dánskych mamičiek. Potrebujú sa totiž dostať do konfliktu, aby videli, či ho dokážu vyriešiť a dospieť k zmiereniu.
2. Rozvoj myslenia
Vikingovia nastupujú do školy v šiestich rokoch. Zozačiatku trvá vyučovanie iba pár hodín a učitelia deti do 11 rokov ani neznámkujú, ani im nedávajú testy či domáce úlohy. Dánsky systém je založený na vyučovaní podľa záujmov. „Deti sa učia rozmýšľať, nielen písať testy,“ podotkla učiteľka Louise Lingaardová.
3. Zlé počasie neexistuje
Štúdie ukazujú, že trávenie času vonku zlepšuje spoluprácu, znižuje stres, pomáha s koncentráciou a vyrovnáva rozdiely medzi deťmi s dobrými a slabými školskými výsledkami. Mnoho Švédov dokonca doteraz navštevuje sobotné „školy v prírode“.
Severskí rodičia v deťoch odmalička pestujú akési „pozitívne zimné myslenie“, ktorého podstatou je názor, že neexistuje zlé počasie, iba zlé oblečenie.
4. Minimum chvály
Zatiaľ čo mnohé kultúry veria, že neustála chvála zlepšuje vývoj sebaúcty, Dáni majú opačný názor. Vikingovia veria, že nadmerná chvála vedie k príliš vysokému egu. Deti si môžu začať myslieť, že si všetko zaslúžia iba preto, lebo sa narodili. Podľa terapeutky Sofie Münsterovej je najlepšie viesť potomkov k tomu, aby veciam priraďovali hodnotu sami, inak budú celý život hľadať uznanie okolia.
5. Spoločné spievanie
Mnohé dánske školy ešte stále každé ráno organizujú spoločné spievanie. Táto aktivita preukázateľne uvoľňuje hormón viažuci oxytocín, ktorý znižuje stres. Zosúlaďovanie dýchania zas vytvára pocit vzájomnej blízkosti. Vedci z Univerzity v Aarhuse zistili, že spievanie posilňuje zmysel pre komunitu a sociálnu súdržnosť.
6. Jedenie za jedným stolom
Severské rodiny si nevedia predstaviť deň bez toho, aby sa aspoň pri jednom jedle nestretli za jedným stolom. Firmy bežne tolerujú, keď jeden zo zamestnancov odíde domov skôr, len aby stihol vyzdvihnúť deti zo školy a navečerať sa s nimi. Srdcom väčšiny dánskych domácností je obrovský jedálenský stôl, ktorého účelom je držať rodinu pokope.
7. Rôznorodé rodiny
V Dánsku existuje 37 rôznych typov rodín. Vo Švédsku, Nórsku a na Islande sa rodí oveľa viac detí mimo manželského zväzku. Spoločnosť tu akceptuje všetky rodiny bez ohľadu na to, ako vznikli. Severskí rodičia učia deti už od útleho veku, že každá rodina je iná, no rovnocenná a má svoje silné i slabé stránky.
Ďalšie dôležité správy
